Xerofytnosť - odolnosť voči suchu a teplu, je všeobjímajúca vlastnosť, ktorá sa tiahne naprieč celou rastlinnou ríšou nevynímajúc druhy, ktoré sú z hľadiska vývoja ďaleko vpredu či zemitých primitívov. Do skupiny tých zemitých patria nepochybne starobylé cykasy, z ktorých malá časť prežila od zániku dinosaurov až po súčastné štrajky odborárov.
V dnešnej modernej dobe vymierajú cykasy v prírode akosi rýchlejšie ako predtým a to z príčin, ktoré poznáme tak dôverne u tropických rastlín – je to ten tlak ľudskej populácie, či už ide o deštrukciu lokalít (obvykle ich premena na pastviny či polia), klimatické či iné zmeny spôsobujúce úbytok opeľovačov a priznajme si to, i nárokom pestovateľov, ktorí sú stále ochotní zaplatiť za niektoré zriedkavé druhy vykopané v prírode horibilné sumy. Špičkové exempláre cykasov sú preto neustále vykrádané aj z botanických záhrad či súkromných zbierok. Väčšina cykasov je chránená, dovoz semenáčov či semien z prírody je regulovaný, no na druhej strane existujú zahradnícke firmy hlavne v USA, Austrálií a tropickej Ázii, ktoré získali dostatok materiálu už pred rokmi, keď to bolo ešte tolerované, a teraz zásobujú trh vlastnými výpestkami. Obvykle nie lacno, pretože pri dovoze lepších druhov z krajín mimo EU, pokiaľ je vôbec povolený, treba najprv vyhrať papierovú vojnu a potom slušne doplatiť za povolenia a certifikáty.
Cykasovité rastliny, a to hlavne z rodov Cycas, Zamia, Macrozamia a Dioon, majú podobné nároky ako kaktusy a iné sukulenty. Dobre znášajú i prostredie moderných bytov, no ešte šťastnejšie sú v skleníkoch alebo v tropických či subtropických záhradach a parkoch. Majú teda dosť priaznivcov od laikov až po prieberčivých fajnšmekerov, medzi ktorými je dostatok hňupov, ktorí iba sedia a vrtia sa na zadku, no nechce sa im prispievať článkami. Ako vidno, sme teda široká rodina a tak by som rád krátko predstavil aspoň jeden druh, o ktorom sa domievam, že bude dosť pekný.
Je to Cycas cairnsiana s hrubým stonkom a krásnym modravo zeleným olistením (stačí si pozrieť obrázky v Googli alebo na skvelom českom portále www.cykasy.cz). Rastie v severovýchodnej časti austrálskeho štátou Queensland, kde okupuje suché kamenisté pláne s žulovým podkladom. Je to pomaly rastúci druh, odolný voči chladu, teda pokiaľ ho v zime držime na sucho. Pestujem v byte malé stádo nedisciplinovaných klíčencov v hlbokých nádobách s bežnou kaktusovou zemou, bohate doplnenou perlitom.
Aby dobre rástli a cítili sa ako doma, púšťam im niektoré skladby s Kylie Minogue za ktorou tajne a dlhodobo blbnem. Pripadá mi taká dosť vyšportovaná, vlastne aby som sa priznal, vedel by som si ju celkom dobre predstaviť, ako by pre mňa určitú dobu lovila, varila, prala, spievala a tak..., až kým by sa mi nezunovala. Podľa možnosti na nejakom ľudoprázdnom ostrove, pričom noci by tam museli byť dostatočne studené a prikrývok málo, teda vlastne žiadne.
Zdroj: http://www.cykasy.cz/Atlas/Cycas_cairnsiana_Vrskovy.html
