Sansevierie alebo podľa nového veľkorod Dracaena, to je presne ten druh problému, ktorý v tomto príspevku nemienim komentovať, pretože nemám na to ani chuť, ani znalosti. Ostávam pri tom prvom názve, pretože sa už u milovníkov týchto rastlín vžil.
Áno, áno, konečne som sa rozhodol napísať seriózny článok o niektorých sansevieriach s veľmi sukulentnými listami, ktoré sa mi páčia určite viac, ako tie tenkolisté druhy. Pôvodný text vyšiel v slovenskom periodiku už pred niekoľkými rokmi a preto som tento príspevok kvapku doplnil a dodal nové obrázky.
Hudba: The Beach Bitches a Allah Las. Prvý prípitok: Sauvignon Kazayak z Moldávie – skvelý to mok s najlepším pomerom medzi kvalitou a cenou.
Väčšina našich tučnolistých druhov sú pomaly rastúce, no po čase i tak dosahujú slušných rozmerov, keď im to dovolíme – čo akože nie. Výnimkou nie je ani S. hallii. Dlhšie listy už režem a používam na množenie, i keď tým asi oddialim dobu kvitnutia. Výskumom som bohužiaľ zistil, že sansevierie kvitnú neochotne, keď im odstraňujem tie najškaredšie listy a týka sa to napr. aj bonsajsukulentov, ktoré s potešením kvitnú z vetvičiek, ktoré trčia mimo koruny, alebo dokonca zadubene smerujú ku stredu Zeme. Ornamentálne hrubé ružice S. hallii aj jej početných kultivarov sú zelenej, šedivej, namodralej či dokonca ružovkastej farby a listy majú pomerne krátke, do pol metra. Dlholisté formy boli popísané ako S. sinus-simiorum. Ale najkrajšie je predsa len to krátke kompaktné strapcovité biele kvetenstvo, ktoré neskôr dostáva ružový odtieň. Tento item bol nájdený v Zimbabwe, Mozambiku i Juhoafrickej republike. Okrem už zmienenej S. sinus-simiorum je S. hallii príbuzná i so S. formosa, S. humiflora a niektorým východoafrickým druhom. Čo sa nahlučeného a nízkeho kvetenstva týka, patrí sem S. stuckii, ktorá zakvitla prvý a jediný raz i v bratislavskej botanickej záhrade a to pred niekoľkými rokmi. Tie kvety, prilepené k zemi, to bola neskutočná pastva pre oči a k tomu tie dospelé listy, čo šli do dvoch metrov. Máme tu ešte jeden pomerne nový druh, ktorý sem tiež nepochybne patrí. Je to taká menej typická S. bhitalea z Malawi, Mozambiku a Tanzánie. Listy sú veľmi pekne vyfarbené s fliačikmi tmavozelenej a šedej, s kompaktným purpurovo-bielym kvetenstvom. Je pravdepodobné, že v takejto širokej populácií sa skrýva aj niekoľko nových druhov.
Obr.1: Sansevieria hallii v kvete (foto Boris Vrškový)
Obr.2: Kvety Sansevieria bhitalea sa bohužiaľ neroztvorili naplno (foto Boris Vrškový)
Ten moldavský Sauvignon je úplne lahodný, hravo vypijete väčší objem ako nič. Bol objavený vďaka faktu, že sa v samoobslužnej vinotéke míňal omnoho rýchlejsie, ako ostatné, väčšinou roduverné značky vín. I keď je označený ako polosladký, obsahuje dosť cukru, to je fakt. No žiadny bolehlav na druhý deň, verte mi. Pri konzumácii napokon človeka zahltia samé príjemné myšlienky, dajme tomu o tej našej politike a trvá to dosť dlho, až kým si človek neuvedomí, že sa asi ožral. Lupol som si už niekoľký pohárik Kazayaku a našpicoval uši kvôli muzike. Teraz hrajú The Beach Bitches, frontmeni garážového rocku z francúzskeho Perpignanu. Za svojej existencie 1994-2002 vydali tri albumy a takých osem skladieb sa mi zdalo dostatočne kvalitných, aby som si ich stiahol z youtube. Je to taká agresívna, skutočne osviežujúca hudba a dokonca sa vám nechce pri nej ani spať a snívať najmä pri šoférovaní. Hraje mi už ich tretia skladba a to She Can´t Get Congratulated. Preboha, je to tak brutálne, musím ich dať hlasnejšie. Stále mám totiž dojem, že moji susedia spia v noci príliš dobre a hlboko, no a potom cez deň volia Fica a jemu podobných.
Zľahka zase preskočme k ďalším sansevieriam a to východoafrickým. Ide o S. pinguicula a Sansevieria powysii. Tá prvá pochádza zo severnej Kene a vytvára pomerne šedé masívne ružice vyrastajúce z bočných stolónov. Staré exempláre teda tvoria maličký lesík nízkych ružíc. Dopisoval som si za totality s Dr. Horstom Pfeiferom, ktorý ju objavil. Bol to chemik ako ja, i keď orientovaný na potraviny. Dokonca mi chystal i balík s rastlinami, ale odchádzal som do Rumunska, kde som strávil o dva roky dlhšie ako bolo v pláne a medzitým môj priateľ zomrel. Predovšetkým v nemeckých botanických záhradách sa nachádza spústa jeho materiálu, no podľa môjho názoru tá najkrajšia je práve S. pinguicula. V mladosti sa obe sansevierie dosť ťažko odlišujú, no v priebehu času Sansevieria powysii odnožuje menej a jej ružice majú tendenciu rásť do výšky. Tento druh som mal potešenie obdivovať pred vyše 20 rokmi na ostrove Kiwayu popri hranici medzi Keňou a Somálskom. Pokiaľ mi je známe, je to asi jediná ostrovná sansevieria, ktorá rastie na piesočnej pláži a tak tesne pri mori. Zo spleti rastlín v piesku mi vtedy Gilfred Powys (1938-2017) starostlivo vybral zrelý zakorenený list, ktorý bol zdrojom ďalších exemplárov v mojej zbierke. Oproti neskorším šedo až zelenolistým zberom S. powysii nájdeným aj na pobreží SZ Kene je moja matečná rastlina trocha do žlta, no verte mi, taký odtieň mal i ten list z ostrova. Existujú názory, že namodralá forma známa ako Blue Kew z kontinentálneho Somálska, je totožný druh.
Obr.3: Sansevieria pinguicula, pomaly rastúci druh zo severnej Kene (foto Boris Vrškový)
Obr.4: Sansevieria powysii je pobrežný i ostrovný druh z severovýchodu Kene (foto Boris Vrškový)
Ideme ďalej. Jemenská a ománska Sansevieria spec. Salalah bola v minulosti označovaná ako S. ehrenbergii, no potom si predsa len vydobila slobodienku a spred niekoľkých rokov bola popísaná ako Sansieviera dhofarica. Ide o pomaly rastúci item s veľmi robustnými listami a dlhými metlovitými kvetenstvami. V priebehu poslednej návštevy Ománu sa mi podarilo vidieť aj jej peknú šedivú formu. Vedel som, že sa v zbierkach zriedkavo vyskytuje, no do tej doby som v prírode videl iba svetlo až tmavo zelené kúsky a to i z juhovýchodnej ako i západnej časti Jemenu. Je otázkou, kde pravá Sansevieria ehrenbergii vôbec rastie, či je to len Arábia, alebo aj východná Afrika.
Rád by som vám predstavil i sansevierie nejasného pôvodu. Ide napr. o formu Banana či Samuraj. Sú to zrejme kultivary či hybridy a určite by som povedal, že nesú gény S. rorida a možno i S. dhofarensis. Sú a budú krásne, čo dodať a určite hodia sa aj do nášho článku. Akurát si dajte pozor na kolíziu s týmito rastlinami, ktoré síce vyzerajú veľmi pekne a mierumilovne, no listy a ostne sú ako zo železa a úplne nekompromisné, keď sa im naskytne šanca niečo prepichnúť.
Obr.5: Zelená forma Sansevieria dhofarica z JZ Jemenu (foto Boris Vrškový)
Obr.6: Šedastá forma Sansevieria dhofarica z JZ Ománu (foto Boris Vrškový)
Obr.7: Sansevieria aff. Samurai je tá najväčšia v strede, napravo od nej sa skromne krčí Sansevieria sambiranensis so sviežozelenými listami (foto Boris Vrškový)
Sansevieria eilensis – kráľovná medzi sansievierami, je miniatúrny, pozvoľna rastúci somálsky druh, asi jeden z najhodnotnejších nálezov sansevierií Johna Lavranosa. Kvitnúca rastlinka na obrázku je potomok z vyzretého listu, ktorý som dostal od nálezcu a to už pred mnohými rokmi. Tento kompaktný druh má zelenošedé cylindrické listy s kresbou, ktoré dorastajú maximálne 20 cm, pričom rastlina neskôr odnožuje. Pokiaľ viem, tá na obrázku je prvá, čo v Európe zakvitla. Ako je z názvu jasné, pochádza z okolia mesta Eil, no treba vedieť, že v tejto oblasti našli zberači Ernsta Speksa ďalšie odlišné, viac menej známe druhy. Táto oblasť somálskeho štátu je momentálne pre turistov nedostupná. Domnievam sa, že jediní z našej komunity, čo Eil navštívili, boli Josef Bušek a Sláva Vlk. Ďalšie moje troška zelenšie eilensisky som získal prednedávnom výmenou z Thajska. Po celú dobu u mňa rástli rastlinky vedľa seba, no i tak sa trochu líšia farbou epidermy, ktorá varíruje od zelenošedej po šedastú. Existuje i vyslovene šedolistý klon, ktorý je, hm, veľmi pekný. I keď tento druh ide množiť (síce veľmi pomaly) aj z listov, získať ho, to je dosť drahý špás. Keď sa pustíte do bolestnej kúpy, treba si dať pozor na zámenu s formami bežnej, no niekedy dosť podobnej S. cylindrica forma Bonsel. Určite si pred úhradou pozrite, čo ponúkajú vám a ako vyzerá tento druh v Googli. Oba druhy ako mladé tvoria podobné listy s kruhovým prierezom, ktorý u tmavozelených bonseliek ostávajú po celý život a rastlina ide trochu viac do výšky. U starších S. eilensis sa na šedastých listoch začína tvoriť kanál, no jej ružice ostávajú pomerne ploché.
Obr.8: Kvetuschopná Sansevieria eilensis, zdroj môjej radosti a potešenia (foto Boris Vrškový)
Do uška mi hrá Allah – Las, kapela z Los Angeles a s neskutočným názvom vznikla v 2008, ale presadila sa až v posledných dvoch rokoch. Hrajú, laicky povedané, taký kľudný garážový rock. Je to hotový balzam na moju dušu a hravo si ich nájdete v internete. Týmto končim s hudbami.
Na záver by som rád predstavil jeden tenkolistý druh, o ktorom si laicky myslím, že toto by Dracaena skutočne mohla byť. Ide o Sansevieria sambiranensis, severomadagaskarský endemit s červenými kvetmi. Pisal som o nej pred niekoľkými rokmi do slovenského periodika. Deklaroval som ju ako kontroverzný druh, ktorý od roku 1909 nikdo nenašiel, pričom neúspešní hľadači tento item neustále spochybňovali. Článok vyšiel tesne pred odchodom P. Pavelku (a jeho pachypodiovej družiny) do provincie Sansibaro, no Peter si ešte stihol tento text prečítať a tú rastlinu tam opäť objavil! Nastalo krátke obdobie ponuky, no tento druh už v zbierkach rýchlo zmizol a považuje sa v súčastnosti za jednu z najvzácnejšich prírodných sansevierii. Pokiaľ viem, S. sambiranensis zakvitla iba v BG Paríži a BG Miese a jedna z mála súkromných zbierok, kde došlo k tomu istému je u pána A. Laiusa v Anglicku. Jeho exemplár je 2x väčší ako ten môj, no pevne dúfam, že sa dožijem kvetov i u mňa, čo bude pravdepodobne za dobré tri roky, keď nie viac. Ďakujem Alovi za poskytnutie snímok. Ajhľa, príspevok je hotový a nechce sa mi už viac písať o tučnolistých, ani o tenkolistých.
Obr.9: Sansevieria, či skôr Dracaena sambiranensis (foto Al Laius)
Obr. 10: ... a jej unikátny kvet (foto Al Laius)
Som si istý, Sauvignon Kazayak je na mňa už aj tak poriadne napučaný, lebo sa zdá, že som mu kvôli článočku nevenoval dostatok pozornosti. No nič to, noc je ešte mladá a vypijem ho popri filme Drsný Parker z Neflixu. Ja sa prosím totiž dokážem nadchnúť i niekoľkokrát do roka pri zdieľaní úplne rovnakej hudby, knihy alebo filmu, pričom si to užívam, ako by to bolo po prvý raz. Som rád, že mám takýto Boží dar, ačkoľvek si niekedy myslím, či mi už náhodou MUDr. Alzheimer neklope na dvere a to dosť nástojčivo.
Komentáře
kp
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.