Môj prvý kontakt s kaktusami bol počas základnej vojenskej služby v roku 1970, keď jeden z vojakov vysieval kaktusové semienka do malých pohárov na okno a stále na to nakúkal. Považoval som ho za podivína. Čo môže vidieť cez zarosené „víčka“?
Keď som sa pozornejšie zadíval, videl som tam svetlozelené bodky. Už si nepamätám ako výsevy dopadli.
Až po nastúpení do zamestnania jeden pán v našom kolektíve začal pestovať kaktusy. Chodili mu rôzne zoznamy, tak sme sa k nemu pripojili ešte ďalší dvaja. Tak i ja som si postupne začal objednávať nejaké rastlinky. Spravil som si malý plexisklový skleníček a stal som sa balkónovým kaktusárom. Začal som zháňať dostupnú literatúru a prihlásil som sa do klubu kaktusárov Bratislava. Lenže 100 km vzdialenosť a neskoré stretnutia mi nedávali v tých rokoch šancu na stretávanie. Neskôr, po doporučení predsedu klubu z Bratislavy, som sa prihlásil do novovzniknutého klubu kaktusárov v Piešťanoch.
S obľubou som čítal A.V. Friča, Lovec kaktusov. Zaujali ma najmä jeho dobrodružné cesty za kaktusami, ku ktorým sa často vraciam a snažím sa ich porovnávať s mojimi cestami. Nikdy som si v tých rokoch nemyslel, že by som sa tam mohol niekedy dostať. Keďže som bol mladý, bez financií a ani politická situácia nebola tomu naklonená, tak som aspoň ticho sníval. Závidel som pánovi Řihovi, ktorý opisoval v kaktusárskych časopisoch svoje mexické cesty, aj keď vtedy pre mňa ešte dosť odborné. Mimochodom, tento rok sa dožíva 70 rokov.
Takže sny vo mne driemali dlhé roky. Až po prevrate, keď sa otvorili hranice, začal vo mne nahlodávať červík nádeje, čo keby ?? Keď sa ma vo februári 2008 spýtal Jano na kaktusárskej schôdzi v Piešťanoch pred mojou ženou, či nechcem ísť do Mexika, jedným dychom som povedal: „Áno!", čo ho trochu prekvapilo. Keďže i všetky hviezdy tomu boli naklonené, začali sme cez Zdeňka vybavovať všetko, čo bude potrebné.
Náš termín sa ustálil na 10.5 - 7.6.2008. Jediný problém bola moja chorá, už stará matka, o ktorú som sa dennodenne staral. Až tesne pred odletom som jej povedal, že idem do Mexika. Bola veľmi rada, dokonca v jej slepých očiach prebehla iskierka radosti, čo ma ešte viac potešilo, len neviem, či to vôbec ešte chápala. A tak som ju zveril rodine.
Obr. 16: Tak čo kluku? Splnia sa ti tvoje sny a uvidíš všetku tu krásu, v čo si ani nedúfal.
Obr. 17: Echinocereus v plnej kráse.
Obr. 18: Rôznokvetosť a plnokvetosť echinocereusov upúta i nekaktusára.
Obr. 19: Videl som ich kvitnúť v rôznych zbierkach, ale kvet je vždy úžasný!
Obr. 20: Veru by som nechcel spočítavať peľové tyčinky.
Obr. 21: Opuntia microdasys.
Obr. 22: Neoloydia conoidea najkrajšia na „pravé poledne".
Obr. 23: Coryphantha ottonis pekná miniatúrka.
Obr. 24: Fouquieraia splendens s domorodým názvom ocotillo.
