Manzano Historico
4. deň ráno vyrazíme z Uspallaty smer Manzano. Po ceste míňame, tak ako je to v Južnej Amerike zvykom, množstvo pamätníčkov zosnulých. Niekde nahrádzajú značku: nebezpečný úsek. Inde slúžia len na pripomenutie toho ktorého nešťastníka.
Niekto nebol príliš obľúbený, alebo má malú, chudobnú rodinu, tak aj spomienka tomu odpovedá.
Pri iných sa dá nájsť skladište vodou naplnených fliaš ako vyjadrenie úcty.
Podľa domácich vznikol tento (zlo)zvyk tak, že po smrti jednej Čilanky nechali jej príbuzní naplnené fľaše pri krížiku namiesto kvetín. Aj blbosť môže byť silne nákazlivá. Po ceste zase prší, ale nás to neodradí podliezť zopár plotov a skontrolovať, či aj tu rastú pyrhokaktusy a iné sukulenty. Za našu snahu sa nám odvďačí Cereus aethiops krásnym (oroseným) kvetom.
Cereus aethiops ASK 1056-3.
V Argentíne sa dajú nájsť zaujímavé tilandsie.
Vinice sú z dôvodu nedostatku zrážok zavlažované a tak sa znižuje počet potrebných postrekov. Víno je potom zdravšie a lacnejšie. Úrody sú také veľké, že klasické sedemdecové fľašky nestačia - viď motorest a obchodné centrum "El čučo".
Motorest a obchodné centrum "El čučo".
To už sa dostávame do podhoria Ánd pri mestečku Manzano, zakempujeme v Campingu Don Venancio a nedočkavo vyrazíme do terénu za mestečko Manzano.
Camping Don Venancio.
Po ľavej strany cesty sa ukazujú plodmi obsypané a semenami nabité Notocactus submammulosus.
Notocactus submammulosus
Scenériu krajiny dopĺňajú mohutné trsy Trichocereus candicans.
Trichocereus candicans
Na druhej strane cesty však čaká iná ponuka, ktorej sa nedá odolať. Cvakáme a šuštíme vrecúškami. Gymnocalycium stiglianum manzanum ASK1058.
Gymnocalycium striglianum ASK1058.
Vraciame sa do kempu a v jeho okolí ako aj priamo v areáli nás vítajú ďalšie rastlinky. Ako napríklad tento Pterocactus (samozrejme, že spec.)
Pterocactus sp.
Po zemi sa váľa akciová ponuka dňa.
Pterocactus sp.
Ďalší deň ráno vyrážame do údolia Arroyo Grande. Scenériu dopĺňajú zasnežené vrcholky.
Arroyo Grande.
Nájsť "peknú" fotogenickú rastlinu Austrocactus philipii je problém. Väčšina sa skrýva v drobných porastoch.
Austrocactus philipii
Aj ranná rosa komplikuje fotenie.
Austrocactus philipii
Stúpame teda ďalej smerom k Čilskej hranici. Postup nám spomalí hraničná posádka Gendarmeria national Argentina, Gruppo Alferez Portinari.
Hraničný prechod do Čile.
Mladí vojaci sú slušní, poradia a len si z pasov zapíšu údaje do knihy návštev. Pokračujeme vyššie. Aj vo výške 2660 m ešte nájdeme pár rastlín austrocactusov. Obdivujem ich odolnosť, je tu dosť vlhko a cez zimu sa tu určite navalí snehu. Tieto podmienky sa budú doma ťažko simulovať, neviem kde zoženiem sneh.
Tip na výlety: Arroyo Grande, na koni, či autom, alebo pešo. Nádherná príroda, čistý vzduch.
Arroyo Grande
Otočíme, do bandasiek doplníme vodu z vysokohorského potoka a u hraničiarov sa odhlásime. Po návrate späť k austrokaktusom už slnko vysušilo rosu, kvietky sa pekne otvorili. Skúšame znova fotiť.
Austrocactus philipii
O 300 výškových metrov nižšie je lokalita s Pyrhocactus strausianus var? Ďalšie pyrho na diskusiu.
Pyrhocactus strausianus ASK 1063
Je to len pár (sto) metrov, ale austrokaktusy sa tu medzi pyrháčmi dajú nájsť len vzácne.
Plody oboch druhov sa mi dosť podobajú, ale po otvorení plodu sa dajú aj mne ľahko rozlíšiť. Austro má semená obalené množstvom mäsitého materiálu. V kolektíve mravcov budú tým pádom obľúbenejšie.
Plod Austrocactus philipii. |
Plod Pyrhocactus strausianus (f. Manzano / Orroyo Grande). |
Večer bude čo čistiť...