Prvý krát v Argentíne (17)

Austrocactus ferrarii

Po výjazde zo Zondy, pri Laguna del Chanar pozrieme lokalitu Pyrhocactus strausianus na mieste, kde sa išiel Dakar a lokalita bola vtedy pre mojich terajších spolucestujúcich nedostupná.

Na šťastie pre mňa, inak by sme tu teraz asi nezastavovali.

Ja, teraz ako vodič, si neviem predstaviť, že tu niekto po tejto ceste okolo tejto lokality trieli stovkou (a viac).

Pyrhocactus strausianus, Laguna del Chanar.

Štrauziány sú nádherné, s bledošedým podkladom nádherne fotogenické. A aj keď slniečko príliš nepraje, dajú sa pofotiť schopné obrázky.

Stačilo by len, aby niekto odstránil suchú trávu a bolo by to OK.

3-IMG_83289-Pyrrhocactus-strausianus-ASK11531

To je hniezdo!

V zápale boja si však skoro nikto (až na mňa) nevšimne, že stúpame po drobnučkých pterokaktusoch, ktorým dávame bojové meno: Pterocactus gonjianii. Hlavičky majú veľkosť väčšieho hrášku a od typovej rastliny sa dosť líšia, gonjianii preto škrtám.. Sklamaním je neprítomnosť semien, ale svojim šarmom si to u nás vylepšujú.

Drobnučký Pterocactus sp., Laguna del Chanar.

Najradšej by som sem chcel dať všetky obrázky tejto zaujímavej rastlinky, ale pre niekoho aj dva môže byť dosť. Tak si trúfnem teda aspoň ešte na jeden.

Krásna miniatúrka pterokaktusu.

Nevzdávam snahu dostať do jedného okna aj pyrho aj pterák, ale toto je najlepší výsledok. Doma na to pozerám a rozmýšľam, že by sa sem bolo treba vrátiť a skúsiť to nafotiť lepšie.

Pterocactus s pyrhocactusom v jednom zábere. Upozornenie: veľkosť rastlín skresľuje perspektíva!

Náš pobyt sa chýli ku koncu, ostali nám dva posledné dni. Chceme sa poľudštiť, odpočinúť a pripraviť na spiatočnú cestu.

V Manzano sme spoznali jednu staršiu pani, ktorá má v Mendoze ubytovanie. Dala nám telefónne číslo a adresu ubytovania, máme sa jej ozvať. Navigácia nás dovedie na udanú adresu. Telefónne číslo nefunguje, dom je polorozpadnutý, neobývaný. Záchrana sa zjaví v podobe mladej susedky: v telefóne treba škrtnúť jedno číslo (nevieme ktoré), a ulíc s menom tohto generála je v Mendoze viacero. Dom bude zrejme na niektorej inej z týchto ulíc. Teraz čo?

Padne rýchle rozhodnutie: smer Uspallata! Aby som nezaspal, dvíham adrenalín v krvi ostrejšou jazdou.

" Naše" cabaňas v Uspallate sú našťastie voľné. Navaríme, doplníme pitný režim, okúpeme telá a pospíme.

Ráno vyrazíme po už známej ceste RN153. Asfalt rýchlo zmizne a nahradí ho praška. Roleta po nákladiakoch a nánosy štrkopiesku zhoršujú šoférovanie. Jeden - dva šmyky a som v strehu ako rybička. 30 je málo, 80 a viac (pri ktorej sa stratí vibrovanie auta) je už zase príliš moc. Kompromis medzi tým nás s drkotajúcimi zubami vedie na miesto, kde rastie Austrocactus ferrarii. Odtiaľ by sme chceli pokračovať smerom na San Juan a potom do Mendozy.

Pri plechových vojačikoch (mne pripomínajúcich Sancho Panza), pripomienke 200. výročia prechodu Ánd v roku 1817 nachádzame zase krásny maihuenopsis s dvojfarebnými tŕňmi pripomínajúcimi dikobrazie tŕne. O pár kilometrov ďalej je aj v prevedení s hrdzavou farbou miesto čiernej.

Pamätník prechodu Ánd pod vedením generála José de San Martín.

Maihuenopsis s dikobrazími tŕňmi.

Od cieľa sa nás snažia odvábiť miestne pštrosy, potom črieda lám a keď sa to nepodarí ani im, skúša to na nás perfektne zamimikrovaná Puna clavorioides vo výške skoro 2500 m!

Skupinka juhoamerických pštrosov na vlastné oči.

Chcem odfotiť drobnučký kríček podobný mimóze, keď za ňou zbadám divný kamienok. Oči si privyknú a z kamienka sa stane plod puny. Kde je plod, musí byť aj rastlina! Ďalšie rastlinky sa nájdu nad a pod, kolmo na vrstevnicu. Dedukujem, že semienka splavila voda, alebo sa skotúľali od najvrchnejšieho zástupcu rodu.

Puna clavoroides aj s plodom s nezrelými semenami.

Za touto poslednou zatáčkou je cieľ dnešnej cesty.

Konečne sme na lokalite A. ferarii vo výške 2800 m. Prvé rastliny dostávam do oka a pokúšam sa rozoznať austro od pyrha. Keď sa mi to podarí, zopár rastlín sa mi za to odvďačí niekoľkými plodíkmi.

Medzitým sa ale zjaví miestny gaučo, strážca prírodnej oblasti. S mojou chabou španielčinou s ním ostanem v dlhšom priateľskom rozhovore zaujímajúcom obe strany. Od neho sa dozviem, že sa budeme musieť vrátiť, lebo cesta na San Juan je vymletá, a miestami sú výmole väčšie ako 1,5 metra, čo je aj na náš tereniačik a moje vodičské schopnosti priveľa. On zasa dostane informáciu, prečo sme sa sem trepali cez pol zemegule. Čuduje sa, ako keby sme boli prví návštevníci na tejto lokalite. Úprimne sa prizná, že o punách v tejto oblasti nemal ani potuchy. A aj ja priznám ešte úprimnejšie, že doteraz ani ja...

Austrocactus ferrarii.

Austrocactus ferrarii, ten istý druh, len vylepšený kvetom.

Lokalita mi pripomína Manzano s Austrocactus philipii tým, že sa rastliny nedajú dobre odfotiť. Zalezené sú väčšinou v nejakom malom kríčku, alebo medzi skalami tak, že to jednoducho nejde (krajší výraz pre: neviem to).

Pyrhocactus von ferrarii (n.n.).

Spolubývajúci Pyrhocactus nemá meno, čo sa mi ale vôbec nepáči a komisionálne mu prideľujem meno Pyrhocactus "von ferrarii" presne ako dostal Kárl fon bánhóf od Hrušínského. Meno sa zapáčilo aj pyrháčiku, aj našej výprave.

Po ceste späť skúšame šťastie ešte s hľadaním Puny clavoroides vo výške 2600 m a sme úspešní! Rastliny rastú síce dosť poriedko, ale miesta je tu dosť a rastliny sa dajú nájsť. Keby kvitli, bolo by to jednoduchšie.