Argentína, 56-krát väčšia ako Slovensko, hlavné mesto: Buenos Aires, Evita, hovädzie stejky... s týmito základnými informáciami vyrážam cez Viedeň a Paríž do Buenos Aires.
Air France (AF) nám pripraví malé prekvapenie - batožinu, ktorá mala doletieť až do Mendozy, si musíme vybrať už v Buenos Aires na letisku, ktoré sa práve rekonštruuje, a presunúť sa z terminálu A do C. Pritom práve odbavujú na prílete cestujúcich ďalších štyroch aerolínií. Pomoc sa nám črtá v podobe letušky, ktorá si nás odchytí, spíše kam chceme cestovať. Dúfame, že nás zaradí na začiatok nekonečnej fronty, ale chvíľku nás pozdrží - a potom sa stratí. Spoj do Mendozy nám uletí. Po tvrdom, neodbytnom vyjednávaní sa nám podarí AF ukecať a prebúkuje nám let, ale z iného letiska, vzdialeného 50 min jazdy po mestskej diaľnici. Najskôr máme platiť aj prebúkovanie aj novú letenku aj prevoz taxíkmi. Potom už len zaplatiť taxikárom a na AF si pýtať peniaze späť. Dvaja taxikári nakoniec ani nepýtajú cestovné... Air France si to trochu vyžehlilo.
Nasadáme do krásneho, novotou voňajúceho Boeningu 737 MAX8. V tej chvíli netušíme, ako blízko sme boli možnosti byť na prvých stránkach svetových novín.
Na letisku v Mendoze nás čaká vodič z autopožičovne aj s vyumývaným, trochu doudieraným tereniačikom. Pôvodný plán vyraziť hneď z letiska do terénu musíme vzhľadom na niekoľkohodinové oneskorenie zmeniť a prenocovať v Mendoze. Vodič je ochotný s nami hľadať vhodné ubytovanie. Na štvrtý pokus zastaneme pred hotelom na ...námestí. Podá kľúče a rozlúči sa. Začneme nosiť kufre do hotela, ale v momente je tam policajt a nekompromisne žiada preparkovať auto na hotelové parkovisko. To je vzdialené síce len nejakých 50-60 metrov od hotela, ale sú to najstrašnejšie metre v mojom živote. GM-ko je s automatickou prevodovkou! Než sa dostanem na parkovisko, trikrát mi auto zaflekuje, ale vďaka duchaprítomnosti miestnych vodičov sa to zaobíde bez trúbenia a bez problémov. S týmto mám jazdiť 5 týždňov?
Ráno pobalíme, naložíme a vyrazíme von z mesta. Prvá zastávka. Prvé dojmy.
Tento druh terénu nás bude sprevádzať väčšinu nášho pobytu.
Ako keby na našej skládke stavebného odpadu rástli kríčky, všade štrk a kamene, občas zbytky suchých tráv. Argentínske kaktusové privítanie je ale milšie. Prvý Echinopsis leucantha, Tephrocactus, Setiechinopsis mirabilis (napriek spaľujúcej horúčave a suchu vyzerá oveľa lepšie ako ten môj v zbierke), Pterocactus sp., Trichocereus strigosus, Trichocereus sp. a Pyrhocactus strausianus. Pestrá zmes! Skoro každý druh dá aj vzorku semien. Vidím, že sa mi tu bude páčiť.
Za mesto vyviezol auto Mirek, vystriedame sa za volantom. Zabudnúť na ľavú nohu, odteraz stačí na šoférovanie jedna. Zabrzdiť, naštartovať a nesmelo sa pohnem dopredu...
 |
Na spodnom piktograme nie je napísané: Ak máte dieťa, hoďte ho pume, ale: "Zdvihnite deti bez toho aby ste sa ohli..."
|
Serpentínami postupujeme pomaly smerom ku hrebeňu. Ďalšie Pyrhocactus strausianus, ale aj krásne papuľky a milé upozornenie na miestne pumy.
Papulky sú z Argentíny? Vyzerajú, ako by tu boli doma.
Našťastie sa miesto púm objaví Demnoza rhodacantha.
Po pár kilometroch ďalšia krásna lokalitka s P. strausianus.
A s nimi cumuloopuncie, soehrensie, demnozy, cibuľky, oxalisy.
Asi sa tu nepohybuje veľa obdivovateľov týchto rastlín, lebo lama nám venuje dlhý pozorný pohľad.
Maihuenopsisy najrozličnejších farebných odtieňov.
Dorazíme do Uspallaty a zakempujeme v cabaňas. Teplá sprcha, teplá večera, studené argentínske pivo. Môže byť!
Kuchynka v cabaňas a variácie na tému špagety a spol.
Komentáře
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.