Človek vyrazí do Chile za kaktusmi a nakoniec na mieste činu zistí, že rovnako, ak nie viac, ho zaujmú celkom iné, dokonca nesukulentné rastliny.
Práve v Chile sa mi to stalo už dvakrát... Prvý raz to bolo roku 2010, keď som narazil na niečo, čo som dodatočne určil až doma – na Viola litoralis, ktorú som dokonca pri pohľade z výšky očí skoro videl ako zástupcu rodu Ariocarpus (!), a potom v tom istom roku aj nález rastliny z názvu tohto príspevku, ktorú sme spolu s Vlasťom Lukešom určili ako Alstroemeria pelegrina L. Kým prvú menovanú som napriek opakovaným cestám na jej lokalitu viac nenašiel (mimoriadne krátkoveká letnička – na lokalite som bol najskôr na prelome novembra-decembra/listopadu-prosince, potom v januári-februári/lednu-únoru a vlani v októbri-novembri/říjnu-listopadu...), tú druhú stretávam v Chile vždy, keď sa dostanem na pobrežie mora alebo k jeho tesnej blízkosti.
Aj vlani sme išli na istotu – do Los Vilos pozrieť, ako sú na tom s plodnosťou Neoporteria litoralis a Trichocereus litoralis. Kým trichocereus sa ešte plodmi obvaliť nestihol, N. litoralis mala na svojich temenách tak kvety ako aj plody. Radosť pozerať. A navyše – všade vôkol kaktusov rástli a kvitli početné Alstroemeria violacea a všadeprítomné Oxalis sp. Najskôr som síce účastníkom výpravy povedal, že ide o A. pelegrina, ale doma, ako to už býva, znovu som siahol po literatúre (britskom Dictionary of Gardening, A-C, RHS, str. 141) a tam sa ukázalo, že prvotne určené meno asi nebude v poriadku – spomínaná alstromeria rastie totiž v Peru, výhradne. Ďalšie meno, ktoré pripadalo v úvahu, bolo A. chilensis, ale ukázalo sa, že sa nevyskytuje v prírode a je to vlastne široko pestovaný záhradnícky produkt. Spomedzi vyše päťdesiatych druhov rodu sa v Chile význačnejšie vyskytujú už len dve mená – A. aurea s pomarančovými a žltými kvetmi a potom A. violacea rastúca v celom pobrežnom páse Chile severne od hlavného mesta, občas zasahujúca aj pár kilometrov do vnútrozemia, ak to severojužné horské hrebene dovolia.
Stále tak rozmýšľam nad tým, ako by sa dala pestovať aj u nás. Pár semien som už aj vysial, ale mám s nimi takú skúsenosť, že ak je nablízku akýkoľvek škodca, A. violacea je preň ako magnet. Roztoče si na nej vedia pochutnať rovnako mimo skleníka ako aj v ňom. A aj larvy nočných motýľov z nej vedia urobiť trosku. V prvej fáze, kým rastlina nemá aspoň 4-5 mesiacov, je háklivá na porušenie koreňov, potom to už prežije, ale dlho sa spamätáva. Riešením by mohol byť výsev do väčšieho črepníka, kde prežije prvý rok a potom by mohlo dôjsť k trvalej výsadbe. Najlepší výsledok, ktorý som mal, bol jeden kvet v druhom roku života (trvalka). Ďalšie pokusy sa nedostali z fázy výsevu – semená neboli klíčivé. Má vraj vydržať v zatiahnutom stave teploty aj -5-10 °C. Ja som ju však prezimoval bez polievania v chladnej pivnici spolu so zimujúcimi kaktusmi. Druhý rok sa rastliny prebrali bez zaliatia, ale neprežili sústredený útok roztočov, podľa všetkého z neďalekej slivky, kaktusov sa ani nedotkli.
Takže to je všetko. Na opis rastlín je škoda slov – za všetko najlepšie hovoria priložené snímky z prírody.
Alstroemeria violacea v Los Vilos.
Alstroemeria violacea, Los Vilos.
Neoporteria litoralis, Los Vilos.
Trichocereus litoralis, Los Vilos.
Alstroemeria violacea, Los Vilos.
Alstroemeria violacea, Los Vilos.
Alstroemeria violacea, Los Moles.
Alstroemeria violacea, Los Moles.
Alstroemeria violacea, Los Moles.
Komentáře
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.