Aj keď mám viacero starších rastlín, myslím, že najlepšie svoj vek dokumentujú dve sulcorebutie: raushii a mizquensis.
Tá prvá je u mňa od r. 1998, kedy som ju kúpil ako malú hlavičku, a tá druhá je z môjho výsevu z roku 1981. K tej druhej sa viaže jeden viacmenej smiešnotrápny príbeh.
Keď som začínal s kaktusmi, tak som získal od kamaráta spolužiaka, ktorý s kaktusmi začal, nainfikoval ma a hneď aj skončil, niekoľko sáčkov semien, ktoré kdesi objednal. Bez akýchkoľvek podrobnejších znalostí som sa pustil do prvého výsevu, rok 1972. Je jasné, že moc z toho nebolo. Niečo vyšlo, ale aj pošlo. Sú však bojovníci, ktorí vydržia to, čo iní nie a medzi nimi aj "Rebutia zures". Také bolo označenie na sáčku, z ktorého som sypal semená. Prečkala všetky moje prehmaty a dočkala sa dospelosti. Keďže som v tom čase nepoznal nijakého ďalšieho kaktusára, musel som sa spoľahnúť len na literatúru a časopisy, čo sa mi podarilo zohnať. Tu ma miatlo, že moju rebutiu som nikde nemohol podľa mena nájsť a ani žiadne podobné meno, ktorého skomolenina by to mohla byť. Postupne som s pribúdajúcimi ďalšími kaktusmi na problém akosi zabudol a aj ona sa stratila, asi neprežila niektoré sťahovanie. Až keď som v roku 1991 objednával semená a ako bonus mi prišiel sáčok označený písaným písmom "Sulkorebutia zures". Až ma hrklo. Pozriem lepšie a - veď to je "zmes" (ak neveríte, skúste si to napísať písaným písmom. Ak ste vypísaní, tak pri "m" nerobíte kopčeky, ale "u" s troma nožičkami a hneď je "zures" na svete). Až som sa pleštil po čele! Moja rebucka nebola "zures", ale "zmes" a teda mohla byť hocičo. A pravdepodobne to bola minuscula.
Rebutia "zures".
A ako súvisí s tou mizquensis ? Tá mi totiž ako jediná z toho sáčku zostala. Dlho rástla dosť mizerne a nekvitla. Niet divu, pestoval som ju s mexičanmi a až postupne, keď sa dostala von, začali prirastať hlavičky a začala aj kvitnúť. Čo by to mohlo byť mi povedal až kamarát Janko z neďalekej Nemšovej, ktorý je vyložený špecialista na sulky.
Sulcorebutia mizquensis, 39 let, kvetináč 17 cm.
Sulcorebutia raushii, kvetináč 22 cm.
Ako čas letí si človek môže uvedomiť aj pri sťahovaní kaktusov, ako sa mi to stalo pri terajšom, musím priznať pomerne liknavom zazimovávaní. Chytil som do ruky kvetináč a pritom som zlomil už zvetranú menovku. Tak som chcel ulomený koniec zasunúť späť (s tým, že ju snáď neskôr vymením), keď mi padol zrak na rok, ktorý v tomto prípade označoval rok výsevu 1977. Hlava v rámci možností zašrotuje a vypadne 42. Vôbec na to nevypadá, starne do krásy. A to si mi, bohužiaľ, povedať nemôžeme. Troška ma to rozosmutnilo...
