Konečne letisko, vyplnenie papierov, čomu som aj tak nerozumel. Tak sme čakali spoločne s Janom ako dvaja negramotní, až nám niekto pomôže (ale toto sa opakuje pri každej ceste a vždy sa vyskytne nejaký problém).
Ale tak nám treba, mali sme sa v škole lepšie učiť. Vždy je ľahšie nájsť si výhovorku, ako vstúpiť si do svedomia.
Po dlhom lete konečne vystupujeme, prejdeme do vestibulu a netrpezlivo očakávam na páse batožinu, lebo všetko, čo budem potrebovať na naše bytie v Mexiku, je práve tam, okrem peňazí. Nasleduje colná kontrola. Zdeněk je veľký pesimista a tak nás nezabudol upozorniť, že komu zasvieti červená kontrolka, ten ide na podrobnejšiu kontrolu. Ale napriek zelenej si ma vybrali, tiež spoločne aj so Zdeňkom. On už dopredu má vsugerované, čo sa má stať, to sa vždy aj stane. Mal som v kufri len jednu loveckú salámu ukrytú v spacáku, ako jedinú tajnú zásobu. Tak som si hovoril, že nanajvýš mi ju zoberú. Keď som otvoril kufor, stále som gestikuloval, že to je stan, to je spodné prádlo a tak ďalej, aby sa k spacáku nedostali. Chvíľku na mňa pozerali a nakoniec kývli rukou a pustili ma. Zdeňkovi stačili povyhadzovať nejakú tu paštétu, o ktorej „určite nevedel“, lebo kufor mu balí asi manželka, ale inak všetko OK. Zbalil som si svoj poprehadzovaný kufor, zatiahol svojim náhradným opaskom, aby som ho po pár metroch nemusel po chodbe zbierať. Už nás čakalo len zameniť doláre na pesos, čo je vždy, napriek množstvu zmenární na Mexickom letisku, problém. Stále niečo chceli, nejaké poplatky atď. Ale ja som im aj tak nerozumel. Nakoniec nemali ani dostatočné množstvo pesos. Tak som si tú istú procedúru zopakoval ešte raz. Keď som im dal svoje stodolárovky, tak na ne nakúkali a niekde volali. Mal som malú riťku, i keď som mal doláre z banky, že v čom je problém. Nakoniec tam prišla mladá Mexičanka s hrčou bankoviek. Dostal som svoje pesos v množstve bankoviek, ktoré vyzerali, akoby ich vytiahli bezdomovcovi z vačku. Ale spoločnými silami s Marčelom som to nakoniec zvládol a peniaze som zastrčil do novej peňaženky na to určenej. Ale bolo to lepšie, ako keď som išiel do Juhoslávie a dostal som niekoľko miliónov v šekoch, ktoré som musel asi hodinu v cestovke prepočítavať, aby som zistil, že mi dali o milión menej a nakoniec ešte na maďarsko-juhoslovanských hraniciach hodinu podpisovať, aby mi ich mohli zameniť na juhoslovanskú menu.
Najhoršie sú všetky stresy okolo, kedy už človek nevie, ani ako sa volá. Aj tak ma to nerozladilo, lebo som si šiel napĺňať svoj životný sen.
Na letisku už netrpezlivo prešľapoval Marčelo. Je to syn Moraváčky a Mexičana, ktorý študoval v Ostrave. So Zdeňkom sa pozná už niekoľko rokov. Prevzali sme prichystané auto Volkswagen Eurowan, zaplatili po 400 USD a šli k Marčelovým rodičom.
Mexiko City je ohromné mesto. Cez ešte čisté okná som začal vdychovať Mexickú atmosféru. Aspoň pre mňa to boli neopísateľné pocity, na ktoré som čakal 58 rokov. Teplota ešte večer bola okolo 30 st. Zastavili sme sa na prvej benzínke, kde si Zdeněk zaspomínal aký bol kedysi, keď začal jazdiť do Mexika, ešte lacný benzín.
Smog je sprievodným javom tohto mesta. Keďže prepŕchalo, nebol vraj až taký veľký. Opäť som prilepil oči na bočné okienko auta a sledoval okolitý ruch. Sem-tam som videl kaktusy, ako i sukulentné rastliny vysadené na parkoviskách, pri domoch a v parkoch popri ceste.
Pani Hernandézová, staršia pani, blondínka, vždy ustrojená ako dáma, nás prijala a prichystala občerstvenie. Usadila nás v peknej, priestrannej obývačke s presklenými skrinkami, v ktorých bola zbierka krištáľových miniatúrnych postavičiek a predmetov, všetko privezené počas mnohých rokov z Československa. Keďže ja chodím ako Ježiško, z kufra som vytiahol niekoľko darčekov. Potom už pani Hernandézová priniesla rezne a misu so šalátom. Vyzeral ako klasický zemiakový vianočný. Veľmi mi chutil a myslím, že nielen mne, lebo všetci sme si pridali, keďže už rezne neboli. Pri jedení sme sa tvárili veľmi decentne. Ale všetci sme hltavo zásobovali svoje žalúdky. Uznanlivo sme chválili, aké je to dobré a to sme nemuseli ani klamať. Nakoniec povedala, že v šaláte neboli žiadne zemiaky a bol prevažne z avokáda. Aj som si pýtal recept, ale bol som tam nový a bola trochu odmeraná. Predsa, plná chalupa cudzích chlapov, tak som sa ani nečudoval. Večeru sme zapili stopercentným pomarančovým džúsom, alebo chladeným pivom a zajedali nakrájaným mangom, ananásom a papájou na porcelánovej mise prizdobenej niekoľkými čerstvými jahodami s výraznou chuťou. O chvíľu prišiel aj Marčelov otec, ktorý je váženým profesorom Mexickej univerzity. Keďže na večer sme nechceli odísť, tak nás nechala prespať. So Zdeňkom sa pozná už dlhšie a skoro každý rok je tam. Zdeněk s pani Hernandézovou do noci prekecávali rôzne záležitosti a popri tom nezabudli nadávať na kolegu kaktusára, ktorý jej poradil dať peniaze do nebankových investičných fondov. Samozrejme, o celú značnú sumu prišla, čo ju pochopiteľne veľmi štvalo a pri každej ceste do Mexika to spomínala a stále mala z toho nervový tik.
Marčelo je poslušný chlapec, a keď ho matka poslala študovať do Čiech, aby sa zdokonalil v materinskom jazyku a pribalila kreditku, ochotne odišiel. Ale on svoj jazyk zdokonaľoval aj inými slasťami a keď minul viac peňazí, ako stačila matka posielať, prikázala mu vrátiť sa naspäť. Ale stačil sa zorientovať a naučiť všetky neslušné slová, ktoré používal pri jazde autom a pokrikoval najmä po mladých holkách a veľmi sa pri tom bavil, aj tak tomu nerozumeli.
Obr. 34: Takto musí začať každá správna expedícia, tak nech sa nám darí.
Obr. 35: Aj medzi kravskými lajnami padnete na kolená, ak objavíte krásne zakvitnuté miniatúrne koryfanty.
Obr. 36: Potešilo ma, že tento ferocactus je určite starší ako ja a tie jeho detičky, ako z rozprávky a na hlavičke kopu žlkavých kvietkov a semeníkov.
Obr. 37: Carnegia gigantea, úžasná dominanta, len nechápem, prečo sa všetci chodia vykadiť práve sem? Žeby ten zážitok z tej mohutnosti a veľkoleposti bol tak emotívny?
Obr. 38: Ak sa budete brodiť letchugilami, môžete nájsť i mnoho astrophythum capricorne.
Obr. 39: Aj táto relatívne krásna nová asfaltka vedie do mnohých ešte nepreskúmaných nálezísk.
Obr. 40: Milujem mexické jedlá a toto sme konzumovali spolu s Mormónmi. Hovädzie, asi rezané laserom, špekáčiky, saláma, avokádový šalát s prílohou, no to by ťa doma nenepadlo. Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť, akoby ich jedna mater mala.
Obr. 41: Krásne vyfarbená a otŕnená kytka Echinocactus horizonthalonius.
Komentáře
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.