6 za Villa Castelli
Dostali sme (tajný) tip, že za mestečkom Villa Catelli je miesto, ktoré sa nedá nenájsť,
kde rastú dva druhy pyrháčov s úplne rozdielnym otŕnením na svahoch na oboch stranách cesty. Nám sa ho ale podarilo nenájsť.
Krásnou krajinou za novými zážitkami.
Zablúdime do lomu na biely kameň a potúlame sa v priľahlom údolíčku. "Údolíčko" má dookola tak dobrých 5 km. A, ako obyčajne, množstvo druhov kaktusov:
Cereus aethiops
Tephrocactus alexanderi s plným vytŕnením
Tephrocactus weberi
Opuntia spec. (tiež nevieme, čo to je).
A samozrejme všadeprítomné Echinopsisy leucantha a trichocereusy a cibule... Len po pyrhocactusoch ani stopy.
Ale na severnom okraji mestečka sme našli skalku so zvláštnymi rastlinami.
Prekvapil zablúdený, trochu prerastený "Pediocactus simpsonii". No, skôr asi nejaký druh trichocereusu.
A potom krásna 6-uholníková opuncia.
Pretože skoro všetky opuntie v Argentíne sú kvôli zjednodušeniu opuncie sulphurey, aj táto iste bude.
Povzbudený týmto úspechom skúsime po RN76 smer Vinchina - Paso Pirkas Negra Quebrada de Santo Domingo. Po pravej strane údolia sa tu stavia nová cesta smerom do hôr, vážny záujemca môže dostať presnejšie údaje a môže preveriť, či sa v Argentíne cesty stavajú rýchlejšie ako u nás.
Nenápadná lokalita, najskôr bez známok kaktusového života, odhalila svoje tajomstvo.
Keď si oko zvykne, začne registrovať malé výhonky Pterocactus sp.
Aj tu skryté pri kríčku.
Alebo aj vo voľnom priestore.
Najjednoduchšie by bolo nazvať ho P. reticulatus, ale niektoré znaky by mohli zvádzať k popisu variety. Ostaňme teda u spec.
Našli sa aj zbytky semienok.
Rôzne tvary rastlín Pterocactus sp. ASK1080.1
Skladajú sa z troch častí: spodná hľuza. Potom prechodová časť, ktorú na oboch stranách tvorí tenký krčok. A potom samotné viditeľné výhonky. Tie keď namrznú, odrodia semená, alebo ich odrazí koza, nahradia bez problémov nové výhonky. Ak prídete na lokalitu v čase, keď chýbajú zelené výhonky, nenájdete samozrejme nič.
Po ceste k autu sa zjavil ešte tento Maihuenopsis glomerata. Podľa farby a dĺžky tŕňov musel vzniknúť medzidruhovým krížením s dikobrazom. Stredový tŕň má 105 mm! Kto dobre pozerá, môže si z trsu vybrať krásne zaschnuté plody plné klíčiacich semien (a glochíd)...
Maihuenopsis glomerata ASK1080.2
Na skalách okolo cesty sa dajú nájsť ešte ďalšie krásne klony maihuenopsisov v najrozličnejších farbách otŕnenia.
Pohorie, ktorým sa prediera cesta, môže byť ďalším tipom na výlety.
Po výjazde z kopcov vyskúšam tempomat, automatickú prevodovku prinútim zaradiť šestku, motor si pri stovke spokojne pradie ako zbytok posádky, ktorá v aute postupne pospala. Je to buď dôkaz úžasnej dôvery vodičovi, alebo skôr príjemnej únavy z dnešných zážitkov? Verím prvej variante.
Keď na konci tohto 30 km rovného úseku jemne zabočím vľavo, všetci sa z hrôzou pobudia a je po dôvere...
Bola to únava.
