Marayes
Zatúžili sme po pyrhokaktusoch od Marayes. Je to jednoduché: po RN141 od Caucete smer Marayes. Cestovanie si spríjemníme pár zastávkami. V Argentíne je krásne, že na lokalite nebýva väčšinou jeden druh kaktusov.
Myslím, že takú jednodruhovú lokalitu som ani nevidel. Na svoje si príde obdivovateľ gymnokalycií, tefrákov, trichocereusov či leukánt. Takou je aj lokalita pár kilometrov pred Marayes. Teplota v tieni prekračuje 40 stupňov, pričom tieň tu je len pre kaktusy. A aj to nie pre všetky. Tienisté miesta vyhľadávajú hlavne gymná.
Pyrhocactus vilicuminensis a Gymnocalycium schickendantzii pár metrov od seba.
Tephrocactus inermis a Trichocereus spec.
("spec." píšeme vždy, keď sa nám nechce zisťovať a určovať, čo sme to vlastne našli a pritom to vyzerá tak vedecky)
Pyrrhocactus marayesis alebo ešte megliolii?
Príroda nemá rada presné hranice, to len my ľudia musíme mať rastlinky pekne zaškatuľkované.
Aj tu sa dajú nájsť viditeľné rozdiely vo farbe otŕnenia.
Prešli sme cez Marayes, okolo hlavnej železničnej stanice. Načo je tu kvôli desiatke domov postavená železničná stanica a kedy tu naposledy prešiel vlak ostáva záhadou. Postupujeme pár kilometrov do divočiny, už len autom zísť bezpečne do relatívneho závetria.
Tadiaľto sa bude treba ráno znova trafiť hore a môžeme si ísť užívať prírody.
Toto by mohla byť pekná fotka na titulku. Takto je to len dôkaz, že kaktusy sa netreba báť dobre nahnojiť granulovaným hnojivom.
Tak ešte pohľad z druhej strany na majestátny Pyrrhocactus marayensis.
Okolie dotvárajú tefrokaktusy, väčšinu z nich by som bez váhania prijal do svojej zbierky. Odnoží je všade nachystaných neúrekom.
Tephrocactus aoracanthus
Tephrocactus inermis
Na týchto dvoch fotografiách je krásne vidieť rozdiel pri fotografovaní s dostatkom svetla a bez neho. Večer a ráno. Nie vždy sa dá čakať až sa ukáže slnko.
Obidva tefráky sú skúpe na semienka. Inermis s jeho drobnejšími plodmi a menším počtom semien je ešte neprajnejší. Čerstvé plody z vrchu rastliny je zbytočné zbierať, semená sú nezrelé. Treba sa pokúsiť buď pinzetou, alebo obetovať jednu ruku a s tou o poschodie nižšie pozbierať minuloročné, mierne popukané zosušené plody. Odmenou je potom dvojdňové svrbenie a naplnené papierové vrecko.
Tefráky sú prakticky na každej lokalite a semená zbierame každý deň, potom je úplne zbytočné pokúšať sa odstraňovať glochidy každý deň.
Som nielen krásny ale aj pichľavý!
Glochidy sú všade. Načo sú ale na semenách, keď odtiaľ potom putujú do všetkých záhybov na dlani a medzi prstami?
Nocujeme v malej priehlbine, vetrisko lomcuje stanmi. Teplota najskôr klesne len veľmi málo pod 30 stupňov. Odborník - meteorológ v našej výprave predpovedá, že blýskanie v diaľke sa nás vôbec nebude týkať. O pol jednej v noci sa však v priebehu pár minút prudko ochladí a začne pršať. Stany v tropickej úprave treba v priebehu pár minút doplniť o arktický kryt (a ráno všetko poriadne vysušiť).
