El Obelisco
El Obelisco. Keď sa mi prvýkrát zjavilo na premietacom plátne pri prednáške Pepu Odehnala, zanechalo vo mne úžasný dojem. Vtedy som len v kútiku duše zasníval, že by som sa sem, ešte v tomto živote, chcel ísť niekedy pozrieť.
Správny moslim by mal navštíviť Mekku, kresťan Jeruzalem a gymnofil určite El Obelisco.
Na raňajky zjeme čerstvé empanadas od Adolfovej sestry, doplníme bobule a vyrazíme za zážitkami po RN68.
El Obelisco zasadené do pieskovcovej krajiny.
Monument je symbolicky ohradený, aby ho turisti nepoškodzovali. Foteniu však ohrada nebráni.
Obelisco vyrástlo v divokej, aj keď suchšej prírode, čo dá vyniknúť jeho kráse a zároveň predlžuje aj jeho životnosť. Výhoda riedkej vegetácie v okolí je v tom, že rastliny sa dajú bez problémov nájsť.
Gymnocalycium spegazzinii var. punilense
Gymnocylycium spegazzinii v. punilense dopĺňajú ešte všadeprítomné Echinopsis leucantha, Acanthocalycium brevispinum, Tephrocactus weberi v ryšavom prevedení (a s pár semienkami), T. mollinensis, Cereus aethiops a špeciálna turistická Opuntia, ktorá nie je spokojná s miestom, kde vyrástla. Každým novým článkom sa posunie skoro o 20 centimetrov žiadaným smerom, na meter cesty ich treba asi päť. Aby sa dostala z cesty, má čo robiť.
Opuntia sp.
Tephrocactus weberi
Tephrocactus molinensis
Echinopsis leucantha - pár rokov potrebuje, aby narástla do tejto veľkosti.
Všade okolo je dostatok fotogenických kaktusov. Sme pri Obeliscu, na obrázku teda kopček nesmie chýbať. Nie vždy sa ale podarí dostať aj sukulent, aj Obelisco, aj správne svetlo do jedného pekného záberu. Objektov je ale toľko, že sa dá vždy nájsť vhodná kombinácia, alebo jeden parameter vynechať. Tak sa postupne dostane na každý druh kaktusu z miestnej ponuky.
Skúšam dostať rastlinu do správnej polohy, občas sa to podarí.
A to isté Obelisco s iným punilense.
Všímame si aj variabilitu otŕnenia.
Variabilita tu je v počte tŕňov, priľahlé - odstávajúce, menšie - väčšie, dokonca niektoré rastliny so stredovými tŕňmi. Iba farba tŕňov ostáva konštantná.
Zaujímavé, že gymná nájdeme len dolu pod cestou, po pravej strane cesty nie. Keď sme sa dostatočne vybúrili, nacvakali, čo sa dalo, vydáme sme ešte zopár kilometrov ďalej smerom na sever, k prírodnej rarite El Anfiteatro.
Pekne vyznačený vstup, takto jednotne je značená väčšina pamätihodností v Argentíne.
El Anfiteatro
Stavebný výtvor, ktorý vznikol prírodnými silami. Ozvena láka vyskúšať ju. Našťastie tu vyspevuje miestny umelec, nemusím ja pokúšať osud. Pri vstupe pozrieme ešte ponuku indiánskych byliniek a výťažkov z nich. V malom motoreste pri ceste v kraji nikoho doplníme živiny a vraciame sa späť.
Aj bez kaktusov je to zaujímavá krajina, s kaktusmi ešte viac.
Živly si už za chrbtom môžu vyčíňať koľko chcú.
Povedali sme si, že berieme len nocľahy s bazénom. Včera sme slovo nedodržali, dnes to naprávame. Skončili sme zase pri bazéne v Londres.
Spegazíni, El Obelisco, El Anfitetro, počas cesty sladučké bobule argentínskeho hrozna, ktoré už nebudú mať možnosť premeniť sa na víno, bazén, fľaškový Quilmeš k teplej večeri - čo ešte chýba ku kaktusovému šťastiu?
© Albert Škrovan
Komentáře
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.