Okolo Villa Union
Vraciame sa po druhý krát do Villa Union. Večer naše vyprahnuté hrdlá ovlaží miestny Quilmes, Cerveza Argentina.
Ráno sú na pláne Gymná, najskôr bodenberderianum. Tak poďme! Smer Miranda - Chilecito Cuesta de Miranda.
Pre mňa, teraz už znalca, klasický argentínsky terén: rovinka, štrkovo-ílovitý terén, pichľavé kríčky, poschovávané kaktusy.
Tu je niekde kaktus?
Je... pekne v chládku. Na priamom slnku by sa uvaril.
Zrejme sa netreba obávať kaktusy v zbierke občas aj dobre poliať. Miestne václavky dokazujú, že tu býva aj pekne sparno.
Keď sa mravce nevedia dočkať mäsitej hmoty medzi semenami, pustia sa aj do nezrelých plodov.
Všadeprítomná Echinopsis leucantha. Asi najčastejší druh kaktusu v celej tejto oblasti Argentíny.
Nádherné terény.
Fotíme a fotíme sa ... a ani sa nám nechce ďalej (ale chce).
Tefráky v trochu inom habite.
A cesta k Pedrovi, najskôr nikde nikoho, ale o chvíľu to tu ožije.
Pedro (1. rad stojaci, 1. zľava)
Pedrovi dnes vodári zapoja vodu. To jest natiahnu cca 200 m plastovej hadice z potoka k jeho "haciende".
Pri tej príležitosti ho prišli pozrieť jeho kamaráti. S nimi sme popili ponúknuté argentínske "šušo", bylinkový voňavý čaj. V bystrine je voda krásne vychladená. Než dorazí k Pedrovi, bude z nej "agua caliente". Jednou hadicou dva druhy vody. Záleží na dobe odberu.
Pred domom, za domom Gymnocalycium guanchinense.
Pedro má dobrú náladu, odomkne nám bránu na ohrade za domom, pustí nás na svoj pozemok a ušetrí nám kopu šľapania. V tom nadšení však zabudol, že aj zadná brána je zamknutá. Mám problém odtiaľ vycúvať. Našťastie sú v partii aj šikovnejší.
Naplno tak môžeme nasávať vysokohorský vzduch a tešiť sa z jedného druhu kaktusov a sukulentov za druhým:
Tephrocactus weberi
Najskôr nejaký druh Abromeitiella, po našom "pujuška".
Od Puya to má ďaleko. Niekto im hovorí aj Deuterocohnia. Na pohľad je to milá rastlinka, pokiaľ sa k nej nechce človek túliť. To potom ukážu rastlinky svoju temnú stránku a človek pocíti, aké tuhé a aké ostré dokážu byť konce listov. Občas sa podarí v tej záplave rastlín objaviť aj zrelý plod.
Otvorený kvet na Trichocereus huascha sme o deň minuli.
Gymnocalycium guanchinense opálené od horského slnka. Sme tu vo výškach 2020 až do 2250 m.
Ak si niektoré gymná budú sťažovať doma na substrát, treba im ukázať tento obrázok.
Svietiaci drahokam.
Toto variegátne gymno sa veľmi, preveľmi pýtalo so mnou. Na lokalite bez vrúbľovania bude mať problém, ale nejaký chlorofyl musí mať, keď narástlo do tejto veľkosti. Ako krásne by mu mohlo u mňa byť. Vábeniu hesperidiek som odolal...
Našla sa tu aj táto "mamilária gracilis".
Vzhľadná miniatúrka, ale v argentínskom prevedení by to mal byť Tephrocatus weberi var. deminutus, trochu vzácnejší tefráčik.
Tak predsa sa dá nájsť aj iná opuntia ako sulphurea.
Pyrhocactus andreanus v skalnej štrbine.
Pyrhocactus andreanus, krajšie vytŕnený.
Andreánus s protekčným výhľadom do údolia.
A ešte jedna - dve fotky do kalendára.
17000 krokov.
Zabudol som ráno na pumpe po mailovaní vypnúť telefón, tak krokomer zaznamenával a po vyčerpávajúcom dni ukázal 17 tisíc krokov! Každý jeden stál zato!
Tri sklenené quilmešky pre štyroch a môžeme ísť hajať.
Viečka zaťažia nabehané kilometre a mozog prepína do fázy alfa. Posteľ sa dvíha hore-dole, luster sa kýve. Žeby to pivo malo takú silu? Nie, to sa len z neďalekého Chile prihnalo moje prvé zemetrasenie. Bleskové automatické správy, ktoré sa objavili na monitore u správcu kempu pár sekúnd po otrasoch hovorili až o magnitúde 7,3 (v Chile). Na druhý deň magnitúdu skorigovali o stupeň nižšie.
Systém rýchleho hlásenia zemetrasenia.
