Pestovanie kaktusov a sukulentov v podmienkach mimo klasického skleníka je jednou z možností, ako v období vegetácie umiestniť zbierku týchto rastlín.
Úvodzovky v názve som použil schválne, nakoľko sa v mojom prípade nejedná o klasické letnenie rastlín bez krytu, tak ako sa uplatňuje napr. u stredomorských rastlín. Týmto spôsobom pestujem len veľké exempláre r. Agave a Crassula, ktoré už prerástli možnosti krytého zariadenia. Ostatné rastliny v zbierke sú umiestnené pod krytom z agrofólie na konštrukcii fóliovníka 5x3 m bez výplne v čelách. Uvedená dĺžka zariadenia je podľa mojich skúseností limitná na dostatočnú úroveň prirodzeného vetrania. Teplota sa v najteplejších slnečných dňoch pohybuje max. o 5°C vyššie ako teplota vzduchu mimo krytu (merané v zatienenej časti). V noci samozrejme veľmi rýchlo klesá na úroveň okolitého prostredia.
Nakoľko je fólia vysokopriepustná pre svetlo a aj jeho UV zložky, vykonávam počas vegetácie opatrenia na reguláciu jeho intenzity. V jarnom období vápenným náterom, ktorý sa časom zoslabuje a čelá tienim tieniacou sieťou. V extrémnych letných teplotách vápenný náter obnovujem. Tieniace siete odstraňujem začiatkom októbra, v období vyzrievania a ukončovania vegetácie.
Z toho, čo som uviedol na úvod je jasné, že tento spôsob pestovania má svoje špecifiká, klady a zápory, ktoré by som rád demonštroval na svojich skúsenostiach. Pre objektívnosť je ešte potrebné uviesť, že sortiment rastlín, ktoré pestujem sa snažím prispôsobovať daným podmienkam, resp. podmienky upravovať pre rastliny so špecifickými požiadavkami. Primárne tvoria zbierku rastliny z Južnej Ameriky, určitými rodmi je zastúpené Mexiko, USA a Južná Afrika. Väčšina zbierky je budovaná z vlastných výsevov, takže určitá selekcia prebieha už v tomto štádiu.
Celá zbierka je vysadená v čisto minerálnom substráte, tvorenom perlitom o zrnitosti 0,5-3 mm (obchodný názov EP 180), ekogritom (drvený liapor) zrnitosť 2-8 mm a čadičovou drťou zrnitosť 2-5 mm. V podstate ide o hydroponický substrát. Čadičovú drť používam aj na prekrytie substrátu proti vyplavovaniu pri zálievke. Pomer zložiek cca 50-30-20. Pri semenáčikoch zvyšujem podiel perlitu a výsevy robím do čistého perlitu.
Všetky tieto informácie majú vplyv na zvolený spôsob pestovania a v ďalšom by som si dovolil ich podrobnejšie rozobrať. Na úvod zhrniem mnou definované výhody a nevýhody, ktoré ďalej rozvediem.
Výhody:
• prvou a podľa mňa zásadnou výhodou je, že rastliny majú napriek prekrytiu možnosť čerpať maximálne množstvo slnečného žiarenia s jeho pozitívnymi aj negatívnymi účinkami. Lepší svetelný úhrn môžu získať už len pri pestovaní bez krytu.
• k rastlinám má neustále prístup čerstvý vzduch, odpadá potreba vetrania v závislosti od podmienok počasia
• napriek predchádzajúcim bodom má pestovateľ stále možnosť regulácie zálievky
• substrát prirodzenejšie vysychá, riziko premáčania a následnej infekcie je znížené
• pestovateľský priestor sa neprehrieva
• možnosť pestovať rastliny, ktoré nie je možné úspešne kultivovať v uzavretom priestore
Nevýhody:
• nemožnosť regulácie poklesu teploty v závislosti na vonkajšej teplote, rizikové najmä v jarnom a jesennom období
• nemožnosť dosiahnuť teplotné podmienky pre rody vyžadujúce vyššie absolútne hodnoty a úhrny
• z vyššie uvedených príčin určitá selekcia rozsahu pestovateľných rodov
• kratšia vegetačná doba závislá na podmienkach okolitého prostredia
Niektoré z uvedených bodov sa pokúsim rozvinúť konkrétnejšie. Svetlo a jeho kvalita ako základný faktor pestovania rastlín z oblastí s vysokou úrovňou žiarenia ovplyvňuje veľmi výrazne vzhľad rastlín. Pre rastliny je svetlo základným zdrojom pre priebeh fotosyntézy, čiže syntézy stavebných látok pre vývoj. Nebudem rozoberať jeho nedostatok ako celku, v tom máme, myslím, všetci jasno. Zameriam sa na zložku UV žiarenia, o ktorej si myslím, že má výrazný vplyv na vývoj tropických a subtropických rastlín. Ako základnú jednotku by som bral slnečné svetlo bez akejkoľvek filtrácie a všetky materiály, ktoré vkladáme medzi rastlinu a slnko môžu len znižovať jeho účinnosť. Ide jednak o jeho priepustnosť pre celé spektrum a jednak o priepustnosť UV žiarenia. A práve pri tejto zložke dochádza k jeho výraznej redukcii použitím moderných materiálov. Mám za to, že UV žiarenie práve aj svojim negatívnym vplyvom pôsobí na zlepšenie vzhľadu rastlín. Tie vytvárajú mechanizmy na svoju ochranu v podobe ostňov, vaty, počtu rebier, farbív v pokožke.
Fólia je z iných technických príčin skôr nutné zlo. Ak by to bolo možné, rád by som ju úplne vylúčil, ale je to hlavne pohodlnejšie riešenie ako zakrývanie a odkrývanie celej zbierky.
Vplyv pohybu vzduchu nemusím vysvetľovať, jednak pôsobí ochladzujúco a jednak vytvára prostredie nie veľmi vyhovujúce spóram hubových ochorení. Do určitej miery si myslím, že zároveň „núti“ rastliny držať sa pri povrchu substrátu a nevyťahovať sa.
Zálievka je alfou a omegou úspechu. Je zdrojom vody a v nej rozpustených minerálnych živín. Pretože polievam rád, má pre mňa tento typ pestovania výhodu, že si ju môžem dopriať možno častejšie ako pri pestovaní v uzatvorenom priestore. V zbierke neprebieha klasická letná stagnácia, aj keď v plnom lete určité obmedzenia dodržiavam. Vo vetranom priestore rastliny znášajú aj zálievku v relatívne chladnom počasí veľmi dobre. Plnú dôkladnú zálievku dostávajú cca v intervale 2-3 týždňov. Medzitým ale občas prelejem alebo silno porosím pre osvieženie. V závislosti na počasí ukončujem zálievku v priebehu septembra, pri teplom počasí dopĺňam v ďalšom období vodu intenzívnym tlakovým rosením, pri ktorom dochádza až k miernemu prevlhčeniu substrátu. Výnimku tvoria len čerstvé výsevy, kde zálievka prebieha individuálne ďalej. Tiež peruánske vysokohorské opuncie práve v tomto období začínajú intenzívne vegetovať a dostávajú spolu s Aloe polyphylla (celoročne umiestnená mimo priameho slnka) plnú zálievku. Zmiernenie slnečného žiarenia a chlad umožňujú práve tieto rastliny umiestniť v jesennom období mimo krytu, kde veľmi intenzívne vegetujú. Mám za to, že túto skupinu rastlín pre ich špecifické požiadavky je možné u nás úspešne pestovať len vo voľnej kultúre.
Pri zálievke by som rád odbočil k tomu, čo s ňou úzko súvisí a to je doplňovanie živín. Ako všetky rastliny, tak aj tie sukulentné potrebujú k svojmu úspešnému vývoju živiny z vodného roztoku. Jednak tie základné – makroelementy N, P, K, S, Ca, Mg ako aj mikroelementy Fe, Cl, Zn, B, Cu, Mo, Co, Mn. Nakoľko pestujem rastliny v nevýživnom substráte, je kvalita zálievkového roztoku veľmi dôležitá. Nie som zástancom na živiny chudobného substrátu a „trápenia“ rastlín. Trh ponúka veľké množstvo hnojív rôzneho zloženia a kvality. Prešiel som mnohými z nich, v súčasnosti používam hnojivá určené priamo na hydropóniu. Zdajú sa mi vhodnejšie z dôvodu, že svojim zložením rešpektujú lepšie minerálny substrát. Je to určitý kompromis, nakoľko nedodržiavam striktne podmienky pH a iné faktory určené výrobcom. Rastliny na ne však veľmi dobre reagujú. Okrem základných živín a mikroelementov obsahujú tiež podporné rastové látky a vitamíny. Okrem toho som začal používať prostriedky na báze morských rias podporujúce tvorbu koreňov a kvitnutie. Rastliny vystavené viac stresorickým vplyvom prostredia majú podľa mňa vyššie nároky na výživu, či už kvalitatívne tak kvantitatívne. Rád by som pri tomto bode upozornil na podceňovanie potreby N, je to základný biogénny prvok a s príznakmi jeho nedostatku sa dá v zbierkach stretnúť veľmi často.
Téma výživy rastlín je veľmi obsiahla, ale dôležitá časť pestovania. Bolo by to na samostatnú prednášku, tak aspoň takto v krátkosti som uviedol niekoľko mojich postrehov a praktických skúseností.
Voľná kultúra so sebou prináša možnosť úspešne kultivovať rastliny, ktorým uzatvorený pestovateľský priestor nevyhovuje. Sú to jednak rastliny zo severného a južného areálu rozšírenia, ktoré sa aj v prírode stretávajú s obdobím nižších teplôt a tiež rastliny z vysokých nadmorských výšok. Zvlášť rastliny z andských oblastí nad 3.000 m.n.m. sú pre túto kultúru veľmi vhodné.
Samozrejme ako každá kultúra prináša so sebou aj nevýhody. Rastliny sú vystavené negatívnym vplyvom počasia, rizikové je najmä jarné obdobie s prudkými vpádmi studeného vzduchu, ktoré môžu spôsobiť poškodenie až uhynutie menej odolných rastlín. Vplyvom chladnejšej periódy sa začiatok plnej vegetácie posúva častokrát až na začiatok mája. Je to zreteľné hlavne na termíne začiatku kvitnutia, ktoré sa u niektorých skupín rastlín posúva o 2-4 týždne oproti rastlinám v skleníku. Ukončenie vegetácie pri súčasnom priebehu počasia u mňa nastáva koncom októbra presťahovaním na zimné stanovisko. Časť rastlín by určite mohla byť na letnom stanovisku aj dlhšie, je to skôr ovplyvnené technickou stránkou sťahovania, t.j. mojim osobným komfortom.
Pre rastliny náročnejšie na teplo sa snažím v zbierke vyberať aspoň chránenejšie stanovisko v záveternej časti v blízkosti krytu. Tam premiestňujem aj sukulenty s jesenným termínom kvitnutia, aby v chránenom prostredí úspešne vytvorili kvety a odkvitli. Paradoxne mnohé rastliny, o ktorých sa traduje ich teplomilnosť, alebo ich výskyt je dokladovaný z teplejších oblastí, znášajú tento spôsob pestovania veľmi uspokojivo. Mám dobré skúsenosti s mexickými rastlinami rodov Stenocactus, Mammillaria a Echinocereus, veľmi dobre rastú aj „teplé" druhy Parodia. Juhoafrické mesem sú tiež vhodnými adeptami.
Nepestujem druhy vyslovene tropické – Melocactus a Discocactus, tiež druhy sukulentov z centrálnej Afriky. Ich schopnosť úspešne vegetovať v týchto podmienkach neviem posúdiť. Terestrickým broméliám, ktoré tvoria sprievodnú vegetáciu týchto kaktusov v Peru a Brazílii, však zdá sa pobyt na priamom slnku v primerane teplom období roka a intenzívnej zálievke vyhovuje. Tiež lesné druhy epifytných kaktusov ocenia letný pobyt na chránenom pritienenom stanovisku.
Ako každý spôsob kultivácie vyžaduje individuálny prístup pri rastlinách, u ktorých sú dané podmienky hraničné. Vždy sa snažím kompenzovať negatíva výberom vhodného stanoviska.
Ako som už uviedol, vegetačná doba je pri tomto spôsobe pestovania kratšia ako pri rastlinách v celoročnom či sezónnom pestovaní v skleníku. Ročné prírastky sú menšie. Kompenzáciou tejto skutočnosti je vývoj otŕnenia, vaty a vyfarbenia pokožky, ktorý je hlavne v období septembra-októbra veľmi intenzívny. Rastliny už nevytvárajú výrazné prírastky tiel a energiu vkladajú do ochranných mechanizmov. Určite má na to vplyv aj kombinácia relatívneho chladu a kratšieho dňa. I keď literatúra uvádza, že z hľadiska dĺžky dňa patria kaktusy medzi indiferentné rastliny, určite sa hlavne rastliny z oblastí blízkych rovníku cítia lepšie pri dĺžke dňa okolo rovnodennosti.
Tak ako som postupne uviedol v predchádzajúcich riadkoch, má voľná kultúra svoje špecifiká. Je potrebné jej prispôsobiť sortiment pestovaných rastlín a brať do úvahy riziká, spojené s vplyvom počasia. Nie som zástancom celosezónneho pestovania rastlín úplne bez krytu v našich podmienkach. Skôr je to ale estetické hľadisko, nakoľko by sme sa mali snažiť dosiahnuť u rastlín aj určitú úroveň „krásy". V období, keď panuje skôr tendencia hromadenia mien a poľných čísel sa táto podstatná súčasť našej záľuby tak trochu vytráca. Sme skôr zberačmi ako pestovateľmi. To je ale už iná téma. Prajem veľa úspechov v našej spoločnej záľube.
Pohľad do zbierky:
Psáno pro Zpravodaj KKS Islaya Trnava
Ročenka za rok 2022
Přetištěno s laskavým svolením autora.
Na webu KKS Islaya Trnava najdete kromě ročenek klubu se zajímavými články také odkaz na on-line přednášky o kaktusech a sukulentech. Doporučeno redakcí novin INCACT.CZ!
