Milí priatelia, vitajte pri ďalšom vydaní úvodníka internetových novín!
Január nejako záhadne rýchlo ubehol a Tí z vás, ktorí sledujete tieto úvodníky pravidelne, viete, že som sa v predošlých vydaniach venoval výsevom. Nič nepoteší viac, ako keď si človek vypiple kaktus sám od semiačka až do jeho zakvitnutia.
Tieto 6 týždňové semenáčiky sa majú čulo k svetu, misky sú už otvorené a malé zelené guľôčky netrpezlivo čakajú na prvé presádzanie. S termínmi kedy presádzať je to veľmi individuálne podľa druhu kaktusa, v zásade ak majú na sebe prvé tŕne, alebo sú vo veľkosti hrášku je vhodný čas. Dorásť do veľkosti hrášku niektorým trvá dva mesiace (astrofytá), iným roky (aztekium, strombocactus a pod.). Tieto si tu ešte mesiac necháme a v marcovom úvodníku bude čosi o ich presadení. „Rôzne druhy“ nech je zásada nedávať rovnaké alebo podobné veci do jednej misky, pretože po páde nám vznikajú rôzne zmesky.
Zmes prevažne mexických semenáčov po nečakanej kontrole domácej, inak veľmi priateľskej, nórskej lesnej mačky počas opravy LED svetiel vo výsevnom boxe. Nuž, nie je každý deň nedeľa.
Posledný januárový týždeň priniesol na túto dobu nevídané teploty nad 15°C, čo vo vykurovanom skleníku spravilo teplotu nad 30°C, b avšak rastliny to ešte neprebralo k životu. Február je stále studený mesiac a väčšina kaktusov spokojne zimuje. Mrazuvzdorky sa tešia na lopatu snehu, my na juhu sneh nemáme, tak im doprajeme trošku vody v polovici februára, aby medzi prvými nahodili puky a začali pracovať na kvitnutí. Špecialisti na pediocactusy a sclerocactusy vedia, že sa snehu potešia, on sa na rastlinách bude postupne topiť a napodobňovať ich domáce prostredie.
Nám bežným kaktusárom musí vo februári stačiť pocit, že už o mesiac-dva to rozbalí aj taká Mammillaria bombycina či M. elongata (žltý trs), ktoré u mňa vo vykurovanom skleníku kvitnú koncom marca.
Minule som sem dával foto rastlín Ancistrocactus uncinatus var. wrightii zo skleníka, tento je pre zmenu z inej lokality. Tiež už nahodil puk a úprimne, aj keby ho nemal, je to výborne vyzerajúca rastlinka. Kvet by mal byť tmavočervený až hnedý, málokedy sa kvôli tŕňom poriadne otvorí. Tak si dajme aspoň jeden z prírody, Sandio La Trinidad, Nuevo León, fotený v marci.
Asi 550 km smerom na sever je lokalita Cerro Bola v Coahuile. Áno, je to guľatý kopec a je odtiaľ bližšie do Texasu ako k mexickému zálivu. Naviac, zle sa tam parkuje, musíte prejsť autom cez drôtený plot a ste rovno na očiach pri diaľnici č.40 na trase Torreón Saltillo.
Pohľad zo zaparkovaného auta na lokalitu, treba prejsť cez cestu a dostať sa po terasách na skutočne zaguľatený kopec.
Pohľad zhora z kopca Cerro Bola, vzadu vidieť diaľnicu č.40 smerom na Saltillo a vzadu pohorie Sierra Parras.
Ako prvé nás už na spodku kopca privítali „háčikové“ kaktusy, v tomto prípade Hamatocactus hamatacanthus.
Hamatocactus hamatacanthus má parádne tŕne už aj v mladom veku a pokiaľ sú semená čerstvé aj slušne klíči.
Znalcom astrofýt je táto lokalita známa výskytom jedného z najkrajších zástupcov rodu, Astrophytum coahuilense, práve o ňom bol článok v minulom vydaní týchto novín. Rastlina je to parádna, žiadne trńe, nádherné husté veľké snehobiele vločky a jeden z najväčších kvetov pri astrofytách. Sýtočervený stred inak naozaj takmer 8-9 centimetrov veľkého žltého kvetu je naozajstnou ozdobou. Ak sa zadarí, tak typický ružovočervený plod plný semien v zrelosti puká na rozdiel od myriostigiem naspodku a šikovné mravce ho rýchlo vyprázdnia.
A. coahuilense na lokalite Cerro Bola, Coahuila, Mexiko, navštívenej v novembri 2021.
Na nechránenom vrchole kopca na tej istej lokalite rástli na plnom slnku medzi kameňmi biele ale aj mierne maskované Epithelantha micromeris.
Okrem rôznych opuncií tam rástli aj Coryphantha valida, Echinocactus horizonthalonius, Thelocactus bicolor ssp. bolansis a ďalšie. Odtiaľto pochádza aj Astrophytum senile, Mammillaria grusonii, Echinocereus stramineus, Echinocereus dubius a aj Ariocarpus fissuratus v. lloydii. Hotová botanická záhrada, aj keď v čase našej návštevy sme žiadny ariák ani senile nenašli. Ariák v. lloydii rastie skôr až za tým pohorím v lokalite Parras de la Fuente. Ja som neskôr nenašiel ani polarizačný filter k teleobjektívu, ktorý som počas záchrannej akcie niekde stratil, takže ak tam niekto pôjde a nájde ho, ozvite sa mi.
Coryphantha poselgeriana var. valida, trsík.
A samozrejme aj parádne solitérne rastúce rastliny Coryphantha valida.
Z koryfánt tam boli aj C. difficilis a chvíľu sme premýšlali čo to vlastne je za kaktus, trochu nám pripomínali echinomastus krížený s ancistrocactusom.
Husté tŕne túto koryfantu parádne chránili pred neúprosným slnkom, aj keď v tomto prípade začiatkom novembra.
Veľmi slušne boli otŕnené aj trsy Echinocereus enneacanthus v. dubius s prevažne žltými tŕňami.
Má podobný kvet ako Echinocereus enneacanthus, veľký tmavý fialový, ale na ten si treba počkať do apríla.
Ďalšie extra vytŕnené na tej istej lokalite sú Echinocereus stramineus.
Všade prítomné horizontíky sú na tejto lokalite rastliny s bledými, čiernymi ale aj do červena ladenými tŕňmi. V každom prípade sú to pekné kúsky a evidentne sa im tu páči.
Žiaľ nekvitli, tak aspoň jeden zo zbierky z tejto lokality.
Lokalita je známa výskytom Thelocactus bicolor ssp. bolansis, ktorý je tu popísaný ako typová rastlina. Nuž, nejdem spochybňovať popis, na to mandát nemám, ale tie bielovytŕnené rastliny sa tu vyskytujú spolu s červenými a dokonca sa tvária tak, že keď sú mladé alebo majú čerstvé tŕne, tak sú do červena a časom vyblednú ale pri niektorých zostanú červené trvalo. Takže asi skôr ide o cielenú selekciu, príroda si to tu menežuje bez popisov sama ako sa jej páči.
Thelocactus bicolor ssp. bolansis - biely
Thelocactus bicolor ssp. bolansis - červený.
A tu si rastú pekne spolu, červení aj bieli.
No a aby nebol úvodník len o thelákoch, tak okrem nádherných maličkých Mammillaria lasiacantha tam rástli aj veľké M. grusonii.
M. grusonii a biely trs T. bicolor v. bolansis.
M. grusonii, detail, predsa len je to dosť veľká mamča, v priemere cez 20 centimetrov.
M. lasiacantha, veľkosťou pripomínala epišky, sú to drobné biele guľôčky, asi tak 2-3 centimetre v priemere.
Prajem príjemné čítanie!
