Dvanásty mesiac v roku znamená pre väčšinu z nás pracujúcich či študujúcich koncoročný zhon, a zrýchlené dokončovanie začatého. Našťastie svetlom na konci tunela sú blížiace sa Vianoce a tento koncoročný blázninec vystrieda pokojná atmosféra sviatkov strávených s rodinou či priateľmi. A snáď sa podarí nejaké chvíle stráviť aj s kaktusmi, či už pri presádzaní rastlín, ktoré sa už nezmestia do kvetináčov, výsevných misiek. Je vhodný čas robiť nové výsevy pod umelé svetlo. A ak náhodou Ježiško neprinesie očakávaný darček, je vhodný čas na premýšľanie, čím si urobiť radosť, ako doplniť zbierku, aké „vecičky“ si objednať, prípadne ak čas a financie dovolia, tak začať premýšľať kam sa za kaktusmi vybrať. Dnes je svet dostupný oveľa viac ako tomu bolo pred pár desaťročiami, takže výlet do Mexika, USA či Južnej Ameriky je úplne reálny. Vidieť rastliny v ich domovine je zážitok na celý život. Najťažšie na ceste za rastlinami do ich domoviny je dať dokopy partiu, ktorá si sadne, lebo strávi nejaké tie 3 či 4 intenzívne týždne pokope. A ešte ťažšie je po návrate odolať volaniu ísť na ďalšiu cestu…
Nižšie je niekoľko obrázkov zo zbierky a aj z ciest, snáď poslúžia ako inšpirácia do budúcnosti. Začnem rastlinami bežnými, vhodnými aj pre začiatočníkov:
Echinopsis obrepanda, nenáročný bolívijský kaktus, ktorý má takmer 20 centimetrové kvety.
Notocactus rutilans a N. herteri
Notocactus rutilans a N. herteri, uruguayské druhy, ktoré majú na notocactusy netradičnú farbu kvetu, avšak bliznu majú červenopurpurovú, čo je poznávací znak noťákov. Vhodné pre začiatočníkov, aj keď na kvety sa čaká dlhšie, avšak oplatí sa.
Suliek nemám v zbierke veľa, možno 4-5 rastlín, túto Sulcorebutia rauschii mám obzvlášť rád, keď to v máji rozbalí. Z hľadiska farby tela a tŕňov je veľmi variabilná a aj napriek tomu, že rastie na jednom kopci v blízkosti bolívijského Zudañez a dá sa z nich poskladať celá zbierka.
Gymnocalycium valnicekianum (vľavo), k tejto argentínskej rastline mám extra vzťah, získal som ju pred vyše 40 rokmi na inzerát ako zvyšok zo zbierky z pozostalosti. Údajne už vtedy išlo o 40 ročné rastliny, spolu s háčikatou Mammillaria bombycina (nejedna myš v skleníku by vedela rozprávať o tejto zákernej pasci). Sú to vlastne moje dve najstaršie rastliny a na to, že každá má úctyhodných 80 rokov, vyzerajú celkom fajn.
Gymno všeobecne kvitne neúnavne celú sezónu od mája až do októbra. Aj tieto dve miniatúrky robia radosť celé leto, Gymnocalycium ragonesei.
Ďalšia, pre zmenu mexická miniatúra je aj Mammillaria (Krainzia) longiflora. Táto rastie v lokalite Coneto Pass, Durango. Je to malý kopček, kde rastie kadečo, Echinocereus acifer, Mam. theresae, Echinofossulocactus lloydii a iné. Vľavo hore je kvitnúca zbierková s poľným číslom RS 768.
Echinocereus lindsayi, Jaraguay, Baja California. Nebolo ich tam veľa a žiaľ ani nekvitli, no to im z krásy neuberie. Našťastie v skleníku občas zakvitne. Chcelo by to kamaráta, aby boli aj semienka.
Ďalším vyslovene len v lete kvitnúcim kaktusom je Echinocactus horizonthalonius, z lokality Hidalgo v Coahuile. O horiznotíkoch by sa dala spraviť samostatná séria článkov, sú variabilnejšie ako sulky a na rozdiel od nich je to tým, že rastú na obrovskom území od Mexika po USA.
Vysievam celoročne a druhý sviatok vianočný je u mňa dňom D, kedy pár semiačok povinne skončí na vlhkom substráte a začiatkom roku sa začnú šklbať von. Rýchle astrofytá niekedy stihnú aj silvestrovský ohňostroj, ich čerstvé semiačka klíčia snáď už v dozretých plodoch. Moje prvé výsevy siahajú do obdobia, kedy ešte za "socíku" v časopise ABC boli ako príloha vložené papierové vrecká so semiačkami kaktusov, ktoré ochotne venoval Chrudimský kaktusár. Odvtedy sa veľa zmenilo, najmä balenie semiačok.
Uvítal by som, aby sa zaviedlo nepísané pravidlo, že semiačka kaktusov a sukulentov sa budú dodávať len v papierových baleniach. Ak ste niekedy skúšali dostať z plastových vrecúšok menšie semiačka alebo nebodaj takmer prachové semená rodov Lithops, Aztekium, Parodia, viete čo hovorím. Nepomôže ani suché namorenie fungicídom priamo do vrecka, či jeho úplné rozstrihanie. Statická elektrina nepustí a semiačka držia ako prilepené. Prosím dodávateľov semien, investujte do pergamenových či papierových vreciek, prípadne si urobte obaly vlastné, ale hlavne nech sú z papiera.
Poďme k samotnému výsevu, popíšem ako to robím ja. V zásade treba teplo, svetlo a semená vysiate do vlhkého substrátu v uzavretej miske. Zoznam potrebných vecí bol spomenutý v minulom úvodníku. Princíp výsevov kaktusových a aj sukulentných semien popísal p. Fleischer pred asi 60 rokmi. Jeho metóda spočíva vo výseve semien na substrát so zavlažovacou trubičkou uprostred do zaváracích fliaš, práca v absolútnej čistote. Dnes používame viacmenej modifikované metódy na tom istom princípe. Semená pred výsevom ošetríme pretrepaním spolu s práškovým fungicídom alebo namočením v ružovom roztoku hypermangánu. Obsah nádobky po pár minútach prelejeme cez sitko, semienka zo sitka vyklopíme na kuchynskú papierovú utierku či plastový euroobal na dokumenty a po vyschnutí semien pokračujeme výsevom. Niekto pri výseve chémiu vôbec nepoužíva a tiež sa darí…
Na tému sterilizácie substrátu sa vedú nekonečné diskusie, či ho pred výsevom poliať prevarenou vodou a nechať vyschnúť, prípadne ho dať na pár minút do mikrovlnky či normálnej rúry na pečenie a trošku ním rozvoňať kuchyňu. Ja sám sterilizáciu substrátu nerobím. Vysievam prevažne do minerálneho substrátu: čistého perlitu alebo bratčického piesku alebo zmesi piesku a rašeliny v pomere 3:1 (na foto) a ako zálievku používam prevarenú vodu obohatenú fungicídom.
V prípade menšej misky, dáme do nej na spodok substrát, tak do výšky 2 centimetre. Výsevnú plochu rozdelíme na menšie výsevné políčka, ak máme viac menších porcií. Semiačka vysypeme na substrát, označíme menovkou a pokračujeme kým je miska plná. Do klasickej plastovej misky o rozmere 11 x 8 x 5 cm sa v pohode zmestí zhruba 200 semienok astrofýt či horizontíkov, možno o čosi viac iných druhov s menšími semenami. Dá sa pohodlne rozdeliť na 8 plôšok. Do väčšej výsevnej misky 15 x 19 x 7 cm sa v pohode zmestí 12 kvetináčov 4x4 cm. Kvetináče naplníme substrátom do výšky asi centimeter pod horný okraj a je na každom, či dá do každého kvetináča jednu porciu (zmestí sa tam zhruba 50 semien), alebo si tam dá viac porcií. Misky opatrne polejeme ešte na dotyk ruky teplou prevarenou vodou (asi 40-50°C) a umiestnime do teplej miestnosti pod umelé svetlo, ktoré im svieti aspoň 10-12 hodín denne. Ideálna teplota pre väčšinu druhov na klíčenie je aspoň 25 - 30°C, v noci môže byť menej 18-20°C, striedanie teplôt podporuje klíčenie.
Ak vysievame na jar, je dobré umiestniť misky na svetlo na parapet okna, ale treba ich trošku zatieniť, aby priame slnečné lúče neuvarili malé semenáčiky. Pohľad na bledé priesvitné guličky miznúce závratnou rýchlosťou je vždy smutný.
Výhody a nevýhody: výsev do menšej misky je rýchlejší a zaberá menej miesta, má menšiu spotrebu substrátu. Nevýhoda, že semenáče treba tak po 4 mesiacoch prvýkrát presadiť = prepikírovať, lebo korene nemajú kam rásť. Výsev do väčšej misky s jednotlivými kvetináčmi je zasa vhodný vtedy, ak je času na presádzanie menej, pretože semenáče vydržia aj rok či dva kým ich prvýkrát pikírujeme. Ak sa po výseve objaví nejaká pleseň, stačí vybrať iba postihnutý kvetináč, na rozdiel o misky, ktorú treba celú rozsadiť. Misky začínam otvárať až po vyklíčení zhruba 2-3 týždne po výseve, najprv na pár minút a potom ich znovu zatvorím. Po mesiaci ich nechám len prikryté viečkom, po dvoch mesiacoch sú už úplne otvorené a vtedy vyklíčené semenáče prvýkrát hnojím.
Kto si to z vyššie uvedeného textu nevie predstaviť, skúste si na youtube nájsť môj kanál. Je tam krátke video o výseve, prípadne na domovskej stránke môjho klubu KK NOBILIS je detailný návod s obrázkami: kknobilis.sk/pestovanie.
Ak sme postupovali správne, tak o pár dní úspešný výsev môže vyzerať aj takto. Vyklíčené semenáče priebežne kontrolujeme, stačí tak týždeň po výseve, či sa neobjavila nejaká pleseň. O mesiac si povieme čo ďalej.
Sukulentárom dám tentokrát košom a skúsim upozorniť na niečo, čo nielen mne vadí a žiaľ stále sa to opakuje. V obchodoch sa pri príležitosti sviatkov často objavujú takéto farebné kreácie rastlín, najčastejšie z rodu Echeveria, ktoré sa predávajú a nešťastníci, ktorí si ich zakúpia, potom na sociálnych sieťach žiadajú o rady čo s nimi.
Častokrát ide o nenávratne poškodené rastliny, v podstate živé mŕtvoly. Niekedy sa farba dá umyť aj keď väčšinou ide o trvalú farebnú kreáciu. Idú Vianoce, mal som to napísané tvrdšie, ale zmenil som to. V podstate, pokiaľ to budú ľudia kupovať, budú to obchodníci ponúkať. Prosím vás, nechajte im tie pomaľované a popichané rastliny v obchodoch, keď o to nebude záujem, prestanú inak nádherné rastliny týrať a ponúkať. Prichádzajú sviatky pokoja, tak ho doprajme aj Echeveriám.
Na posledných obrázkoch sú namiesto farebného ohňostroja nejaký kultivar z rodu Delosperma a Astrophytum myriostigma cv. Koh-yo.
Všetkým prajem pekné čítanie, pohodové prežitie Vianoc a do Nového roku hlavne veľa zdravia, šťastia a splnených snov!
Komentáře
kp
kp
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.