Kto z kaktusárov by nemal v zbierke aspoň jedinú mamilariu? A väčšinou to asi bude niektorá z tzv. bielych mamilarií, ktoré patria medzi najobľúbenejšie a najkrajšie.
Keď som kontroloval zbierku „padli mi do oka“, okrem iných, aj biele mamilarie s označením Mammillaria albata. Začal som pátrať v mne dostupnej literatúre a podarilo sa mi nájsť len jeden článok. Čosi málo sa mi podarilo nájsť na internete, ale veľká sláva to nie je. O čo teda ide? Poďme však pekne od začiatku.
Rastliny som objavil u pr. Števa Kiškováča zo Želiezoviec na našej výstave kaktusov a ostatných sukulentov v Sliači v júni 2003. Zaujali ma malé, biele mamilarie, kompaktného vzrastu s kontrastom bielej a takmer čiernej farby na špičkách ostňov, označené ako Mammillaria albata. Mal posledné dve a tak som ich kúpil. Postupne som sa dopátral, že by to malo byť synonymum k Mammillaria geminispina subsp. leucocentra.
Moje rastliny majú v súčasnosti výšku cca 6,0 cm s priemerom cca 8,0 a 9,0 cm. Dosť dlho som ich trápil v malých kvetináčoch, až som ich presadil do väčších, keďže pôvodné prerástli. Vlani som presádzal znovu a tak majú teraz kvetináče rozmerov 10x10 cm. Kvitnú pravidelne karmínovými kvetmi ale nikdy nie vencom, skôr len niekoľkými kvetmi naraz. Pestovanie je jednoduché, nepotrpia si na nejaké zvláštne nároky. Ja ich mám umiestnené na plnom slnku, pod holým nebom, kde ich zväčša zalieva dážď. Napriek tomu majú na temenách bohatú vlnu, ktorá ale bude v skleníkoch určite hustejšia a bohatšia. Rastliny sú kompaktné, husto vyostnené a aj bez karmínových kvetov sú pekné. Zatiaľ ešte neodnožujú, naproti tomu omnoho menšie a mladšie M. geminispina RS 178, Metztitlán, Hidalgo, Mexico, vytvorili prvé odnože ochotne už pri priemere cca 4 cm.
Obr.1: Mammillaria albata Reppenhagen, 1978; r. 2016 v zbierke autora (foto Milan Zemko)
A teraz trochu k tej záhade v nadpise. V literatúre a na webových stránkach nájdeme informácie, že M. albata je vlastne M. leucocentra, ktorú opísal Berg v Allgemeine Gartenzeitung 8: 130, 1840. Opis M. leucocentra v Allgemeine Gartenzeitung je veľmi stručný a obsahuje latinskú diagnózu s nemeckým dodatkom. Preklad je nasledovný:
Stonka vajcovitá, jednoduchá; axily s bielou vlnou; mamily vajcovité, malé, stlačené, zelené; mladšie areoly bielo plstnaté, nakoniec holé; okrajové ostne lúčovité, početné, biele, vzájomne prepletené, pokrývajúce celú rastlinu; stredové ostne 5-6, dlhšie, robustnejšie, veľmi biele, tuhé, rovné, šidlovité, na špičke tmavé, najspodnejšie najdlhšie, ohnuté.
Opísaný exemplár je vysoký 4 1/2 cóla (cca 11,4 cm) a má priemer 4 1/4 cóla (10,8 cm); centrálne ostne sú dlhé 4-6 čiarok (8,8 – 13,2 mm) /rakúska čiarka je dĺžková miera = 2,2 mm/. Rastlina má blízko k M. supertexta, ale líši sa od nej väčším počtom a dĺžkou centrálnych ostňov, z ktorých spodný smeruje nadol; a je takmer dvakrát tak dlhý ako zvyšné.
Obr.2: Mammillaria albata Reppenhagen, 1978; r. 2016 v zbierke autora (foto Milan Zemko)
Na webovej stránke KK Plzeň – https://kkplzen.eu/index.php/forum je seriál Mammillarie od A do Z, kde sa dozvedáme, že názov M. albata sa objavuje u W. Reppenhagena v knihe Gattung Mammillaria nach dem heutigen Stand meines Wissens 130: 1987, kde je uvedené:
Mammillaria albata Reppenhagen
Sekcia Galactochylus, séria Leucocephalae, skupina Geminispina
Synonymá:
Typová lokalita: Mexiko, San Luis Potosí, Arroyo Carrizal. Našiel som ju na štyroch lokalitách vo výškach medzi 1 000 a 1 400 metrami.
Korene: zväzkovité
Stonka: guľovitá, odnožujúca, tvorí mnohohlavé trsy, 40-80 mm vysoká a 50-80 mm široká
Temeno: zaguľatené, stred silne vpadnutý, vyplnený vatou a ostňami
Mammilly: značne husté, štvorhranné, pyramidálne, 5-8 mm dlhé a široké, s mliečnou šťavou, tmavozelené
Axily: s bielou vatou, ktorá je najbohatšia v kvetnej zóne
Areoly: sklonené nadol, vpadnuté, 2x1,5 mm s krátkou bielou vatou
Okrajové ostne: 23 – 29, 3-5 mm dlhé, tuhé, štetinovité, horné najkratšie, rovné, hladké, lúčovité, biele
Stredové ostne: 2 – 4, 4-8 mm dlhé, ihlovité, spodné najdlhšie, všetky rovné, hladké, odstávajúce od rastliny, so sotva zreteľne zhrubnutou bázou, biele s hnedou špičkou
Kvety: vykvitajú v IV. – V., pod temenom, otvárajú sa jednotlivo, lievikovité, 13-16 mm dlhé a široké, karmínovo ružové
Semenník: okrúhly, neodsadený, biely
Trubka: krátka, silná, biela, hore belavá
Vonkajšie plátky: klinovité až kopijovité, celistvo okrajové, hnedasté s bielym okrajom
Vnútorné plátky: kopijovité, 5-6 mm dlhé a 1,5 mm široké, celistvo okrajové, s hnedou špičkou, karmínové, smerom k okraju svetlejšie
Čnelka: 7-9 mm dlhá, sotva vyčnieva nad tyčinky, karmínová, dole biela
Blizna: 4 – 5-klanná, laloky cca 1 mm dlhé, svetlohnedé
Nitky: vyrastajú zo steny trubky cca 3-4 mm nad dnom kvetu, nakopené, biele
Peľové vačky: sivo ružové
Plody: dozrievajú cca 8 mesiacov po odkvitnutí, krátko kyjovité, s kvetným zvyškom, 12-18 mm dlhé a 4-5 mm široké, červené
Semená: hnedé, kvapkovité až ľadvinovité, 1x0,8 mm
Testa: hrubo hrboľatá
Hilum: veľké, podlhovasté, biele, subbazálne
Druh sa javí cudzoopelivý.
Podmienky na lokalite: typová lokalita leží asi v 1 200 metroch neďaleko Arroyo Carrizal na vápencových skalách nad potokom. Ploché vrcholy skál sú porastené hustým krovím, na svetlých miestach medzi opunciami a agávami. V južnom zráze dolu k potoku sa v skalných priehlbniach tvoria kapsy plné humusu. Tie sú osídlené rôznymi krami a nasledujúcimi kaktusmi: Ferocactus glaucescens, F. hystrix, F. rafaelensis, Mammillaria albata, M. candida a Opuntia sp. M. albata tu vytvára široké vankúše. Uprednostňuje voľné miesta vystavená vetru, kde má tak 4 – 5 hodín priameho slnka. Substrátom je čistý humus.
Klíma na lokalite: 15.11.1976 o 9 hod. bolo vedľa jednej rastliny 17° C, bolo oblačno a vial slabý vietor. Ročný teplotný priemer 19,5° C, mesačný priemer XII. – I. – 15,5° C, V. – VI. – 25° C. Ročný zrážkový úhrn asi 520 mm. Zrážkové obdobie VI. – X., stredne polosuché klíma s výraznými teplotnými odchýlkami a letnými dažďami.
Autor príspevku dodáva v komentári: rastliny sú dnes považované za synonymum M. geminispina subsp. leucocentra.
Obr.3: Mammillaria albata Reppenhagen, 1978; r. 2020 v zbierke autora (foto Milan Zemko)
Na kaktusových fórach forum.cactofili.org a mammillaria.forumotion.net nájdeme rovnaké odpovede na otázku problematiky M. albata.
Wolter ten Hoeve z Assenu v Holandsku uvádza: „Je zaujímavé vidieť, že Pilbeam odkazuje M. albata na M. geminispina subsp. leucocentra, ale Hunt v New Cactus Lexicon odkazuje M. albata na M. hahniana. Veľmi dobre rozumiem tomu druhému názoru, pretože oblasti M. hahniana a M. albata sa navzájom prekrývajú, takže môže byť ťažké rozhodnúť, či je rastlina na určitom mieste albata alebo hahniana.
M. leucocentra je podľa mňa niečo veľmi odlišné od M. albata. Myslím, že Helmut Rogozinski a Wolfgang Plein by pravdepodobne všetky tieto rastliny nazvali M. saetigera.“
Chris Davies z Amersham vo Veľkej Británii – predseda The Mammillaria Society uvádza: „Pýtate sa ma, čo si myslím o M. albata? Moja úprimná odpoveď to fakt neviem... Ale... keď som videl Mammillaria geminispina v Hidalgu a jej veľké rozdiely vo farbe a počtoch ostňov, osobne pochybujem o M. leucocentra ako o poddruhu, ale kvôli jej oddeleniu by to mohol byť dobrý druh. Ale M. albata je pre mňa prepis rôznych foriem M. hahniana, o ktorých by Nemci povedali, že je M. saetigera, keďže M. hahniana, ktorú poznáme ako rastlinu s dlhými vlasmi, nie je nič iné ako prepis M. klissingiana, hoci ide o disjunktnú (oddelenú, odlišnú) populáciu, ktorá sa nikdy nenašla na lokalite, napriek tomu, že mnohí ľudia ju hľadali mnoho rokov.“
A do tretice Milan Zachar píše vo svojom článku, že v pokročilej jeseni r. 1991 ich zaviedli cesty na východ od mesta San Luis Potosí do okolia mestečka Rio Verde v štáte San Lui Potosí. Cieľom ich potuliek boli turbinikarpusy a pri ich hľadaní pri vrchole nízkeho kopca, vo výške asi 1 100 m n. m. našli biele trsy mamilarií, pričom niektoré rastliny kvitli. Označili ich ako M. parkinsonii. Pri určovaní fotografovaných rastlín doma, pri listovaní Reppenhagenovej monografii o mamilariách zisťujú, že meno M. parkinsonii je nesprávne a podľa knihy ide o M. albata. Reppenhagen k nej pričleňuje ešte variety longispina a sanciro, ktoré sa však dajú považovať za extrémne formy M. albata. Po obdržaní listu od J. Říhu však zisťujú, že toto meno bude problematické a ako to vidí on ako botanik. M. Zachar cituje z listu: „Problém Mammilaria albata. Je to zřejmě zcela bez pochyb Bergerova M. leucocentra. Reppenhagen s tím polemizuje, ale i z toho je zřejmé, že si shodnost v mnoha detailech uvědomuje. Jde vlastně o severnější populaci M. geminispina (snad, podle mého názoru), což komentuje také Hunt. Dneska je to stěží dokázatelné, protože popis je strohý, originál typu se nezachoval. Takže skutečně lepší je tohto jména nepoužívat a vzít řešení Reppenhagena (M. albata). Viděli jsme fantastické rostliny na hranicích SLP a Hidalga, které nebylo možné zařadit k M. geminispina či M. albata, skutečně něco mezi tím.“
Obr.4: Mammillaria albata Reppenhagen, 1978; r. 2020 v zbierke autora (foto Milan Zemko)
Nuž ako hovorí klasik: „A čilej buď múdry, keď je celá dedina krepá...“ Osobne si myslím, že pre nás, bežných pestovateľov sa nič nemení a či sa budú volať tak alebo onak, patriť sem, či tam, rastliny si budú rásť a kvitnúť k našej radosti aj bez toho „správneho“ pomenovania.
Literatúra a zdroje:
Berg A.: Mammillaria leucocentra Berg, Allgemeine Gartenzeitung 8: 130, 1840
Zachar M.: Mammillaria albata Reppenhagen, Kaktusy (XXIX.) 4: 82-84,1993
https://forum.cactofili.org/viewtopic.php? t=33436
https://mammillaria.forumotion.net/t1002-mammillaria-albata
https://kkplzen.eu/index.php/forum/33-rody-kaktusu-od-a-do-z/23738-mammillarie-od-a-do-z? start=30
Písané pre Kaktusár - Spravodaj klubu kaktusárov pri Arboréte Borová hora Technickej univerzity vo Zvolene, ročník XLVII, číslo 1/2023, str. 5 – 10.
Uverejnené s láskavým súhlasom autora.
