Milí priatelia, vitajte pri ďalšom vydaní úvodníka internetových novín! Krátky február nám priniesol aj mrazy aj teplo. To prebudilo rastliny v temperovanom skleníku a preto dostali prvú zálievku. Predpoveď počasia nehlási nočný mráz, takže nehrozí, že po poliatí nebude v skleníku dosť teplo. Tí, čo zimujú bez skleníka, si ešte mesiac na prvú zálievku musia počkať. Prvú zálievku robím vlažnou-teplou vodou, pekne zhora, aby sa z rastlín zmyl všetok prach. Hnojivo dávam až do druhej zálievky, ktorá nasleduje zhruba 7-10 dní po tej prvej.
Malé asi 5 ročné Lophophora williamsii pred a po zálievke. Rozdiel po zaliatí je jasne vidieť.
Ostro sledované semenáče majú 10 týždňov a sú zrelé na presadenie.
Presádzam ich keď je substrát vyschnutý, lepšie sa s nimi manipuluje a človek nie je zablatený od prstov až po uši. Presádzam taktiež do suchého substrátu rovnakého zloženia ako bol výsevný. Je to jednoduchá a zábavná aktivita. Pinzetou jemne uchopím semenáč za korienky a zapichnem ho do misky, odstup jednotlivých semenáčov je zhruba 1-2 násobok ich priemeru. Keď je miska hotová, ide pod svetlá, alebo na parapet, podľa toho kde je miesto. Od marca (březen) je už svetla dosť na výsevy aj bez použitia umelého svetla. Misku prvýkrát polejem zospodu po týždni od presadenia, straty nie sú prakticky žiadne. V tejto miske zostanú dovtedy, kým sa nebudú na seba tlačiť, kľudne v nej aj prezimujú.
Jediná otázka je (keď sa to s výsevmi preženie), že kam s tým?
Malý 10 týždňový Echinofossulocactus multicostatus už ukazuje svoje tŕne a ak sa podarí, bude z neho takýto krásavec. Tento je z lokality San Martín de las Vacas, Coahuila.
Po zaliatí v skleníku prvé kvitnú práve fosuláče, aj keď pravdou je, že oni k tomu kvitnutiu tú vodu nepotrebujú, lebo puky nahadzujú už od januára.
Pár obrázkov rôznych druhov, keď tak pekne kvitnú a vytŕňujú na ich zvlnených rebrách. Zľava hore: Echinofossulocactus lloydii, crispatus, hastatus, obvallatus, multicostatus a sp.
Koncom marca na mojej prvej ceste do Mexika, na neveľkej lokalite Marmolejo, v Nuevo León kvitli aj takéto Thelocactus conothelos v. aurantiacus.
Doma v skleníku kvitnú až v apríli. Ten zlatý odtieň žltej farby je návykový, i keď na lokalite boli rôzne odtiene žltej…
Okrem thelákov som tam videl prvýkrát kvitnúť Neolloydia conoidea, ktorá odvtedy patrí medzi mojich obľúbencov. Napriek tomu, že je to v Mexiku relatívne bežná rastlina, nie je tých semien ani rastlín u nás v ponuke veľmi veľa.
Na lokalitu sa chodí hlavne kvôli ariáku, ktorý pôsobí zmätočne, preto sa aj volá Ariocarpus confusus. Vyzerá ako A. trigonus, ale na rozdiel od neho kvitne na ružovo. Je známych viac lokalít v údolí Arramberi v Nuevo León, líšia sa tvarom tuberkúl a odtieňom ružovej. Fotky sú z marca, preto sú ariáky bez kvetov, keďže kvitnú na jeseň. Otázka znie, či táto lokalita ešte vôbec existuje, pretože už pred pár rokmi domorodci obhospodarovali veľkú časť okolo kopca a je len otázka času, kedy aj ten padne za obeť rozvoju. Našťastie, tento ariák sa nepestuje veľmi ťažko a je v našich zbierkach dobre zastúpený.
Na záver pohľad na lokalitu Marmolejo v Nuevo León.
Vrátim sa ešte k mrazuvzdorkám, tie ktoré dostali pred mesiacom za lopatu snehu, nahodili puky aby sa koncom mesiaca takto predviedli.
Pediocactus winkleri.
Príjemné čítanie!
