Vážení priatelia,
veľmi ma teší vaše pozitívne hodnotenie minulého úvodníka. Pre mňa to okrem radosti znamená aj záväzok pokračovať na minimálne podobnej úrovni. Tak to poďme skúsiť.
Extrémy počasia sme zažili v čase, keď vyšlo minulé číslo internetových novín. Verím, že ste prežili záplavy a silný vietor v zdraví, rovnako vy ako aj vaše zbierky. Predpoveď počasia vyzerá na príjemný október, takže ak ste pred pár dňami poslednýkrát polievali alebo vám rastliny zavlažili spomínané dažde, je ešte dosť času na to, aby im jesenné slniečko a príjemný vetrík ešte vysušilo mokré substráty. Zazimovať kaktusy treba úplne nasucho.
Je úplne logické, že sa povenujem aj pravdepodobne najväčšej kaktusársko sukulentnej akcii v strednej Európe a blízkom okolí. V skratke - my bežní návštevníci sme túto akciu zhodnotili „Celé dobre“. Chrudimské zamykání sezóny so sprievodnými akciami sa konalo posledný septembrový víkend, pričom pre nás nakupovania chtivých sa to najdôležitejšie - burza rastlín - po vlaňajšom úspechu konala v priestoroch výstaviska IDEON v Pardubiciach. K dispozícii bolo takmer 270 predajných miest a akciu navštívilo viac než tisíc návštevníkov. Nové priestory boli výborný ťah a ja dúfam, že to tak zostane aj nabudúce. Rýchly bufet, dobré parkovanie a čisté toalety boli vítaným doplnkom tejto skvelej akcie. Organizácia z nášho návštevníckeho pohľadu prebehla hladko, po krátkom čakaní sa brány otvorili a začalo nákupné šialenstvo. Na rozľahlej ploche sa dali nájsť tak „špeky“ pre špecialistov, ako aj bežné veci. Ako vždy, už som nechcel kupovať nič, veď mám všetko, no toto nasadenie mi dlho nevydržalo a rozpočet bol zhruba po hodine úplne vyčerpaný. Tá radosť, keď doma v kľude prezeráte čerstvo získané rastliny je jednoducho na nezaplatenie. Už teraz robím zoznam, čo som zabudol a teším sa na akciu o rok.
Pohľad na predajnú plochu burzy zo schodiska vedľa bufetu o 8:35 hod. v sobotu ráno 28.9.2024.
Dosť bolo nakupovania, poďme trošku k rastlinkám. Postupne nám dokvitajú astrofytá, mamilárie, thelokaktusy a ďalšie, plne to rozbehli rastlinky z rodu Ariocarpus. Kvitnúca čilská Neoporteria wagenknechtii je neklamným znakom toho, že jeseň je už tu.
Posledné kvety majú aj Thelocactus heterochromus. Avšak aj keď už nekvitnú, sú ozdobou každej zbierky. Cestou z Baja California sme šli po viacerých lokalitách heterochromusov, pretože pri zostavovaní výletu si každý mohol povedať, čo by chcel vidieť. Ja som sníval o heterákoch, sú to moje srdcovky a dala by sa o nich spraviť samostatná prezentácia. Videli sme lokalitu v Rodeo, kde rástli len so žltými tŕňami. Vpravo je Thelocactus heterochromus zo známej lokality pri moste Rio Nazas, v Rodeu v štáte Durango. Rovnaký ale kvitnúci s poľným číslom RB 59 je na foto hore.
Na tej istej lokalite rastie aj Echinocereus pectinatus, Echinomastus durangensis, Krainzia guelzowiana (dnes mammillaria) v. robustior, RS 761, ktorá musí odolávať priamemu slnku na rozpálených kameňoch. V zbierke je vďačná za priame slnko, dobre priepustný substrát a občasné poliatie. Potom sa odmení takýmito kvietkami.
Čo by to bol za október (říjen) bez ariákov. Ariocarpus fissuratus, PP 176, Big Bend, Texas a ako pozadie mu robí Mammillaria gracilis, plus skupinka fissuratusov z inej zbierky.
Aj také malé ploché kočky vedia krásne kvitnúť, Ariocarpus kotschoubeyanus si dajú načas, u mňa nasadzujú kvety ako vôbec posledné ariáky. Vľavo je var. elephantidens, ktorý rastie v štáte Querétaro na lokalite s trojakým názvom Vista Hermosa, Bella Vista del Rio a Mesa de León. Je to stále to isté miesto výskytu kočiek pri miestnom cintoríne, akurát má viac názvov.
Žiaľ v prírode sa mi doteraz nikdy nepodarilo vidieť kvitnúť ani jeden ariák, preto fotky kvitnúcich rastlín sú zo zbierky a nie z prírody. Musím to v budúcnosti napraviť. Je pravda, že sa dosť ťažko hľadajú a to najmä v čase keď nekvitnú. Táto agavoideska z lokality Las Cruces pod mestom Tula v Tamaulípase nám dala zabrať, kým sme ju v podvečernom svetle našli. Kvitnúci A. agavoides má poľné číslo RS 602.
Ariákom pár rokov trvá kým dosiahnu kvetuschopnú veľkosť, čo však neplatí v prípade, ak ich navrúbľujeme na výkonnú podložku akou je napr. Ferocactus glaucescens. Tu je vidieť opačný extrém, navrúbľovaný semenáčik kotschoubeyanusu, ktorý má len 5 mesiacov a už tlačí kvet. Jeden a pol ročné vrúbľovance ariákov na Peireskiopsisoch tiež kvitnú. Autor fotografie špecialista na kultivary astrofýt, farebných gymien a ariákov Andrej Strnad, na FB ako Rey Rey Astro.
Minulý úvodník som začal tému príprava na zimovanie v malých zbierkach, ktorá je relatívne jednoduchá. Pokiaľ je doma málo miesta na zimovanie, prípadne nevhodná teplota, pomôže aj vybratie rastlín z úplne vysušeného substrátu a očistenie koreňov. Rastliny koncom októbra zabalíme spolu s menovkou do novinového papiera (prípadne katalógov zo supermarketov, ale nie tie z lesklých papierov), uložíme ich kľudne vo viacerých vrstvách na seba do prepravky a šup s nimi do pivnice, kočikárne, garáže, skladu, kde teplotu vieme regulovať medzi 7-12 C a kde nie je vysoká vlhkosť. Problém dnes môže byť zohnať noviny, keďže je všetko na internete a do tabletu sa kaktusy zle balia, tak pomôže aj rolka kuchynských papierových utierok. Teplomilné rastliny ako napr. Discocactus, Melocactus, južné Ferocactusy necháme zimovať pri vyššej teplote, aspoň 15 stupňov. Výhodou tohoto spôsobu zimovania je to, že máme okamžitý prehľad o možných škodcoch, či už pri zazimovaní rastlín, alebo keď ich na jar vytiahneme zo zimoviska. Ďalej ušetríme na hnojive, pretože na jar dostanú nový substrát, ktorý má dostatok živín. Tretia výhoda, tie rastliny, ktoré v minulom roku narástli zasadíme do nového väčšieho kvetináča. Zimoval som takto rastliny v niekoľkých debničkách nad sebou dlhé roky až kým mi to neprerástlo cez hlavu a musel som investovať do skleníka… Ale to je iný príbeh.
A aby si prišli na svoje aj sukulentári, záplavu ružových kvetov doplním troškou žltej či bielej farby. Okrem rôznych živých kameňov z Južnej Afriky - lithopsov, ktoré sa postupne dostávajú aj do mojej zbierky, je to aj zaujímavý Dinteranthus vanzylii. Rod pochádza z kapskej oblasti, má spravidla bledošedé telo, rôzne vzory kresby a veľký kvet. Nikdy mu neodolám a každý rok mi odíde, bez ohľadu na to koľko sa o neho (ne)starám, rovnako ako pár Lithopsov. Pestuje sa v drenážnom substráte, na svetle a polieva až po prezlečení listov, zhodne ako Lithopsy. Akurát kvitne koncom leta až na jeseň, skôr ako Lithopsy. Znesie viac vody na jar a jeseň, medzitým žiadna voda. Aj tak sa z ničoho nič hocikedy scvrkne a odíde do väčných lovíšť. Lithopsy polievam rovnako málo - 2-3x medzi májom a septembrom, až keď sú pôvodné listy uschnuté a prezlečené do nových. Napriek tomu, že si myslím, že robím všetko ako sa má, patrím medzi stálych zákazníkov Lithopsových predajných stolov na každej burze. Okrem nich pridám do košíka nejaké Titanopsis, Faucaria či Fenestraria. Ak viete ako na to, kľudne rozpútajte diskusiu v komentároch a poraďte, nech sa poučím. Prvé dve foto sú zo zbierky Michala Svobodu v Pardubiciach, zvyšok dolu je z tej mojej (L. schwantesii, julii v.fulleri, lesliei v. albinica, otzeniana).
Na záver - kaktusárske kluby už určite naplno chystajú zoznamy semien, aby sme v novembri mohli ako každý rok objednávať semiačka a chystali sa na výsevy. Budúci mesiac sa trošku pozrieme na výsevy. Do videnia priatelia o mesiac!
