Botanickú záhradu La Alameda na Gibraltare založil v roku 1816 britský guvernér Sir George Don.
Bol to generálporučík, ktorý bol prvým veliteľom na Gibraltare od roku 1704. George Don venoval veľké finančné prostriedky v prospech verejnosti a to formou zakladania rôznych záhrad. Záhrady boli okrem týchto peňazí financované z dobrovoľných príspevkov. Finančné prostriedky pochádzali tiež z divadelných predstavení a aj verejných lotérií. V roku 1973 však boli záhrady v havarijnom stave. Preto ich roku 1991 revitalizovali a postupne spojili do jedného veľkého celku, do botanickej záhrady, ako ju poznáme dnes. Botanická záhrada La Almeda slúži pre účely vzdelávania, výskumu a ochranu flóry.
Túto botanickú záhradu som navštívil v lete 2019 ako súčasť dovolenky. Preto som si určil čas na jej návštevu. No neskôr som zistil, že určený čas, ktorý som mal, nebol postačujúci. Záhrada je priamo pri hlavnom parkovisku na Gibraltare. Takže hneď od auta môžete vstúpiť do jej priestorov, ale to závisí od toho, či tam aj dokážete zaparkovať. Osobne som mal s tým veľké problémy a hľadanie parkovania trvalo tak dlho, že sme museli ísť ďalej. Asi by bolo lepšie prísť veľmi skoro ráno, aby sa tu podarilo zaparkovať a mať tak viac času na ostatné naplánované záležitosti.
Ale pekne poporiadku. Ráno 21.7.2019 som vyrazil z pobrežného mestečka Casares del Sol smer Gibraltar. Našťastie diaľnica popri pobreží vedie až na Gibraltar. Medzi Španielskom a Gibraltarom je hranica. Je to vlastne letisko, cez ktoré, priamo cez jeho dráhu musíte prejsť. Je to zaujímavé, sú tam rampy a čakáte kým lietadlo odletí alebo pristane. Lietadlo pristálo a po chvíli sa rampy zdvihli a my sme mohli pokračovať. Už z diaľky vidieť túto skalu a je to zážitok. Zastavujeme po pár kilometroch na najjužnejšom cípe Gibraltaru, pri veľkom parkovisku, ktoré je takmer prázdne. Urobili sme si zábery s majákom.
Pohľad na Gibraltar cez hraničné letisko.
Je tu úžasné okolie a rastú tu zaujímavé rastliny ako napríklad Ecbalium elaterium (Cucurbicaeae).
Ecbalium elaterium (Cucurbicaeae) priamo pod Gibraltarskou skalou.
Ecbalium elaterium (Cucurbicaeae) v kvete.
Asi po hodine pokračujeme do centra Gibraltaru a tu práve prichádza problém. Úzke ulice preplnené parkujúcimi autami. Prichádzame na hlavné parkovisko a hľadáme parkovanie. Veľa miest je určených len pre domorodcov a tak tu krúžime. Nie sme sami, čo tu krúžia dookola a tak ideme ďalej. Asi po 500 metroch nachádzame parkovací dom, ktorý je tiež dosť plný a až na 3 poschodí nachádzame parkovanie. Prvé čo vidíme po opustení parkovacieho domu sú úzke uličky s množstvom obchodov a kaviarní. Platí sa tu akýmisi Gibraltarskými peniazmi a eurá nechcú. Tak nič nekupujeme. Všade je veľké množstvo zelene.
Limanium emarginatum je vidieť už z diaľky.
Smerujeme k lanovke a neustále pozorujeme tú obrovskú skalu nad nami. Prichádzame k lanovke, odstojíme si dlhšiu radu, ale ide to dosť rýchlo. Lanovkou sa dostávame na vrchol. Na vrchole nás už čakal uvítací výbor v podobe voľne žijúcich opičiek, na ktoré sme sa už tešili.
Najväčším ťahákom na Gibraltar sú tieto jediné opice, ktoré žijú v Európe vo voľnej prírode.
Postupne sme si prezreli celé okolie vrcholu. Nakoniec sme zavítali do miestnej reštaurácie a keď sme zistili, že traja obsluhujúci sú Slováci, tak sme sa s nimi aj čo-to porozprávali. Pri reštaurácii sú posadené aj nejaké sukulenty a jeden asi 30 cm veľký Echinocactus grusonii. Pomaly ale isto sa vraciame dolu. Ja som chcel ísť pešo, ale moja posádka bola proti, vraj sa im nebude chcieť na mňa dolu čakať. Lanovka nás zvezie dolu a ja samozrejme hneď odchádzam do botanickej záhrady, ktorá je kúsok od lanovky. Vraj si dajú zmrzlinu a prídu za mnou... To netušili, že na mňa budú čakať asi hodinu.
Vstup do botanickej záhrady La Alameda je pompézny.
Vstup do Botanickej záhrady.
Po oboch stranách, hneď za bránou, sú vysadené rôzne veľké cereusy a asi pol metrové Echinocactus grusonii s kvetmi.
Kaktusy sú vysadené hneď pri vstupe do botanickej záhrady.
Kvety naznačujú, že sa im tu celkom darí, i keď celkový vzhľad niektorých rastlín to popiera.
Bolo tu aj niekoľko veľkých Echinocactus grusonii.
Sú tu aj rôzne cibuľoviny a trávy. Pri plote sú rôzne druhy paliem, medzi nimi aj obrovské Dracaena draco.
Dominantami tejto záhrady boli všadeprítomné Dracaena draco.
Postupne prechádzam k rôznym záhonom, kde sú vysadené sukulentné rastliny a množstvo kaktusov. Zo sukulentov sú to prevažne agavy, aloy a euforbie.
Kaktusy a sukulenty tu rastú spolu v záhonoch.
Z kaktusov vidno množstvo druhov veľkých opuncií. Pri detailnejšom pohľade som tu našiel mamilarie a thelokaktusy.
Mammillaria mystax.
Je tu aj niekoľko kvitnúcich Ferocactus pilosus. Prechádzam cez rôzne záhony s množstvo agaví, paliem a euforbií.
Ferokaktusy už boli odkvitnuté.
Typické pre túto botanickú záhradu bolo množstvo kleistokaktusov a opuncií.
Prichádzam ku skleníku, ale nie k tomu kaktusovému. Popri ňom sú vysadené asi 2 – 2,5 m vysoké Marginatocereus marginatus a rôzne opuncie aj so zrelými plodmi.
Priamo pri skleníku rástli aj vyše 2 m vysoké Marginatocereus marginatus.
Postupne prichádzam k tomu pre mňa najdôležitejšiemu, ku skleníku a parapetom s kaktusmi. Len škoda, že dnes je táto časť uzavretá, iba z akéhosi mostíka tam môžem nahliadnuť. Vidno tam aj zaujímavejšie kaktusy z rodov Ariocarpus, Lophophora a množstvo ďalších. Ani som to neodfotil, nemalo to zmysel. A navyše, aj tak som už musel ísť, moji parťáci boli už nervózni.
Takže, ak máte cestu na Gibraltar, verte, že aj tu je pre kaktusárov a sukulentárov niečo na pozretie, i keď táto záhrada nie je veľmi veľká. Možno sa Vám podarí dostať sa aj do časti, ktorá bola v dobe mojej návštevy uzavretá.
Snímky: Mário Snopka
Písané pre časopis CACTACEAE etc., číslo 3/2021, Volume XXXI., str. 101 – 103.
Uverejnené s láskavým súhlasom autora a redakčnej rady CACTACEAE etc.
