Do roku 1859 na mieste terajšej botanickej záhrady boli farmy, ktoré sa postupne zjednocovali.
Pestovali tu predovšetkým obilniny, olivy, mandle, hrozno a citrusové plody. Podľa právnika Rodrígueza de Berlanga myšlienka vytvorenia botanickej záhrady vyplynula z návštevy palácov, rôznych parkov, fariem a iných botanikov, ktorých navštevoval počas siedmych rokov po celej Európe. Na vytvorenie záhrady si pozvali na pomoc francúzskeho záhradníka menom Jacinto Chamoussent, ktorý vybral a aklimatizoval exotické rastliny a za svoju prácu získal početné ocenenia. No záhrada v tej dobe bola známa skôr svojimi výstavami archeologických pozostatkov rímskej mozaiky. Mozaiky boli prevezené do okolitých múzeí, kde sú dodnes. V roku 1911 bol La Concepción predaný páru Rafael Echevarría a Amalia Echevarrieta, ktorí rozšírili záhradu o nové časti, spravili vyhliadku na mesto a všade po záhrade naaranžovali rôzne sochy, ktoré sú stále súčasťou záhrady. V roku 1943 bola záhrada oficiálne vyhlásená za historickú umeleckú záhradu. V súčasnosti je považovaná za miesto kultúrneho dedičstva. Po smrti manželov Rafaela a Amalie prešiel La Concepción pod správu Amáliinho brata Horacia Echevarrietu, ktorý udržiaval majetok v perfektnom stave až do svojej smrti roku 1963. V roku 1990 získalo záhradu mesto Malaga za 600 miliónov pesiet (3 606 073 EUR). Po určitých úpravách infraštruktúry bola botanická záhrada v roku 1994 znovu sprístupnená verejnosti.
Tabuľa pred vstupom do botanickej záhrady.
Botanickú záhradu som navštívil hneď po prílete do Malagy, lebo ubytovanie sme mali niekoľko desiatok kilometrov odtiaľ, a tak sme sa sem už nemuseli vracať. Chvíľu sme hľadali vstup a parkovisko. Vchod je trochu schovaný, hoci ho prezrádza veľká tabuľa z názvom La Concepción. Vstupné bolo 4,50 € na osobu. Parkovanie bolo zadarmo.
Trochu ma pobavilo, že hneď pri vchode je obchodík a v ňom predávajú semená rastlín, ale žiadne botanické zvláštnosti, len záhradnícke, ako paprika, rajčiaky, šalát a pod. Ďalším prekvapením pri vchode sú majestátne tuje a smreky. Postupne prichádzame k malému skleníku, do ktorého sa nedá dostať, ale vo vnútri vidíme krásne zakvitnuté orchidey, tilandsie, ale aj Hydnophytum moseleyanum s veľkým kaudexom.
Hydnophytum a orchidey v malom skleníku pri vstupe.
Nasleduje jazierko s leknami a okolo množstvo paliem a veľké Dracaena draco s plodmi. Pod nimi množstvo popadaných semien.
Dracaena draco, kúsok od vchodu, pod nimi množstvo popadaných semien.
Postupne prechádzame pomedzi bambusy, ktoré tvoria spolu so stromami klenbu a tak sa dostávame mimo horúceho slnka, teda trochu úľava. Pred nami sa vynára menšia budova. V nej je za sklom model znázorňujúci záhradu ako vyzerala na začiatku jej budovania. Ďalej nachádzame skleník, ktorý už nie je v takom stave ako by sa patrilo, ale rastliny v ňom prosperujú. Sú to prevažne rôzne druhy papradí a bromélie. Okolo nich preteká umelý potok, ktorý túto časť mierne ochladzuje.
Skleník, vľavo väčšinou paprade a vpravo rôzne druhy bromélií.
Všade navôkol je vidieť, že záhrada už nejaký ten rok naozaj pamätá, lebo tu nachádzame obrovské druhy fikusov, cykasov, monster a paliem.
Dominujú tu rôzne druhy fikusov.
Asi najväčší cykas aký som kedy mal možnosť vidieť, jeho vek si netrúfam ani odhadnúť.
Celá záhrada je pretkaná rôznymi umelými potokmi, mostami a zákutiami, kde sa dá odpočívať na početných lavičkách. Postupne stúpame vyššie a vyššie. Pod nami sú už koruny stromov a tak sa nám naskytuje pohľad na mesto Malaga.
Z vrchu botanickej záhrady máte možnosť výhľadu na Malagu.
Prichádzame k časti s kaktusmi, kde nás na začiatku privítajú rôzne druhy opuncií a agáv. Niektoré druhy práve kvitnú. Agave ferox s obrovským stvolom, ale keďže je záhrada zakomponovaná do kopca, tak sa dá trochu priblížiť aj ku kvetom.
Kvety Agave ferox, stvoly boli vysoké viac ako 3 m.
Zaujali ma asi pol metra veľké ružice Agave victoria-reginae. Je tu neuveriteľné sucho, ale pod rastlinami je vidno závlahu
Agave victoria-reginae s priemerom asi 50 cm.
Prichádzame k spomínanej vyhliadke na mesto. Súčasťou vyhliadky je aj altánok s menším jazierkom, skôr bazénom. Tak rád by som do neho skočil v tejto horúčave, ale voda je zelená a plávajú v nej korytnačky. Postupne prichádzame k sukulentnej časti s množstvom viac ako meter vysokých, rôznych druhov aloí, dva metre vysoký Bombax ceiba.
Zaujímavé tvary článkov opuncií.
Viac ako meter vysoké rôzne druhy aloí.
Konečne sme sa dostali do časti, kde som sa tešil najviac, medzi kaktusy.
Trs Morawetzia sericata.
Takmer všetky kvitli.
Kvitli aj rôzne druhy cereusov.
Rôzne druhy z rodov Ferocactus, Cleistocactus, Echinocactus, Morawetzia. Veľký Borzicactu sp., ktorý mal asi 100 kvetov.
Rôzne druhy z rodu Ferocactus, Echinocactus a Cleistocactus.
No je tu aj množstvo menších kaktusov zakomponovaných do voľnej výsadby. Medzi nich patria rôzne druhy z rodov Mammillara.
Voľne boli vysadené aj menšie druhy, ako napr. táto Mammillaria sp.
alebo Thelocactus.
Thelocactus vo voľnej výsadbe.
Je tu aj množstvo iných sukulentov z rodov Pachypodium, Euphorbia, Cyphostema, Plumeria a iné.
Pachypodium a vedľa neho Morawetzia doelziana by sa v prírode určite nestretli.
Vraciame sa späť, ale pri vchode si všímame, že druhá strana záhrady je tiež otvorená. Samozrejme sme tam išli. Táto časť je venovaná tropickému ovociu. Vstup k citrusom je lemovaný kvitnúcou levanduľou s dĺžkou 10 metrov po oboch stranách chodníka. Sú tu stromy obsypané limetkami, pomarančmi, ale je tu aj mango, papaya, avokádo. Ďalší chodník je tiež dlhý a lemovaný úžasne voňavými pelargoniami a ľaliami v rôznych, pre mňa neskutočných farbách. Prichádzame k veľkým banánovníkom rôznych druhov s množstvom plodov.
Červené banány.
Pomaly ale isto sa poberáme na ubytovanie, ešte sa pokocháme množstvom kvitnúcich lekien pri vchode. Táto botanická záhrada nie je venovaná hlavne sukulentným rastlinám, ale za návštevu určite stála. Od letiska je to len kúsok. Autom sme tam boli za 15 minút.
Snímky: Mário Snopka
Písané pre časopis CACTACEAE etc., číslo 2/2021, Volume XXXI., str. 68 – 71.
Uverejnené s láskavým súhlasom autora a redakčnej rady CACTACEAE etc.
