Milí priatelia, vitajte pri ďalšom vydaní úvodníka internetových novín! Apríl bol ukážkový mesiac z hľadiska počasia, pretože sme zažili všetky ročné obdobia. Máj má v češtine príznačný názov - všetko je v kvete - a u mňa v skleníku je to v podstate vrchol sezóny, čo sa kvitnutia týka. Naplno to rozbalili moje obľúbené echinocereusy. Sú to rastliny, ktoré často nejakou extra krásou nevynikajú, ale keď príde na kvitnutie, len málo čo sa im vyrovná.
Echinocereus dasyacanthus, White City, NM, USA. Vpravo je E. baileyi, SB 941, Oklahoma, USA, biela forma. Ten vpravo sa často používa ako výborná podložka pre mrazuvzdorné kaktusy.
No uznajte, škoda vrúbľovať na takúto nádheru. Semená robí v dostatotočnom množstve, klíčia výborne a patrí medzi mrazuvzdorné bez krytu.
Ehinocereus engelmani, z viacerých lokalít Californie, je jednou z výnimiek, nemusí ani kvitnúť a dá sa naň pozerať.
Ehinocereus engelmani z lokality Joshua Tree National Park, California, USA.
E. scheerii, Chihuhahua, Mexiko a E. lindsayi, Yaraguay, Baja California, Mexiko.
Kolekcia E. rigidissimus v. rubispinus, Lau 88, Sierra Oscura, Chihuahua, Mexiko. Ten patrí tiež medzi farebne zaujímavé „dúhové" kaktusy. Tu chcem dať do pozornosti, že v názve je „RUBI“ pretože sa často nesprávne uvádza ako „rubrispinus“. Existuje aj bielokvetá varianta, tá bude vyzerať tiež exkluzívne keď zakvitne…
Výhodou množstva rôznych druhov echinocereusov je aj ich mrazuvzdornosť, viaceré prežijú naše zimy na nechránenom, ale nutne priepustnom a dobre vodu odvádzajúcom substráte. Pri dobrom zimovaní sa každoročne odvďačia nádhernými kvetmi.
Vľavo E. viridiflorus, vpravo E. reichenbachii v. baileyi, oba mrazuvzdrné.
Vľavo E. coccineus, Sandoval Co., NM, USA, vpravo E. triglochidiatus v. inermis.
V prírode som videl kvitnúť iba zopár echniocereusov, čo bolo spôsobené termínom návštev, v marci ich kvitlo minimum a na jeseň už žiadne. Takže by to chcelo návštevu niekedy na prelome apríla-mája napr. do Big Bend National Parku v Texase…
E. pectinatus, Entronque Huizache, SLP, Mexiko.
E. pentacanthus, Nunez, SLP, Mexiko. Kaktus nič moc, ale dvojfarebný kvet to vynahradí.
Aby to nevyzeralo ako špeciál pracovnej skupiny, zameranej na echinocereusy, pridám dva sympatické juhoamerické kaktusy. Prvý rastie v Peru a ukrutne pomaly, malú ,asi 3 centimetrovú odnož som získal pred 23 rokmi od člena nášho klubu. Kvitnúť začala po asi 15 rokoch pobytu u mňa a našťastie to každý rok opakuje. Druhá rastlina je z Chile, dnes sa môže volať aj Eriosyce senilis, no ja ju mám ako Neoporteriu. Z jedného výsevu sa môžu podariť rôznofarebne otŕnené rastliny, od bielej až po čiernu.
Oroya neoperuviana vľavo, Neoporteria multicolor vpravo.
Kvitnúca Delosperma shuterlandii u nás prezimuje vonku a v rámci celého rodu týchto sukulentných rastlín má asi najväčšie kvety.
Rovnako sa v kvitnutí nedajú zahanbiť ani Bergeranthus jamesii (žltý kvet) a jeho bielokvetá varieta (v. albiflorus). Pri troche snahy sa z týchto juhafrických poludňoviek dá za pár rokov urobiť pekný kaudexný bonsaík. Výhodou je, že sú v našich podmienkach plne mrazuvzdorné v drenážovanom substráte a nezaberú veľa miesta ani po rokoch pestovania. Na foto nižšie je 10 ročná rastlina, jej sukulentné trojuholníkové listy tvoria asi 10 centimetrov široký trs.
Bergeranthus jamesii kaudexný bonsai.
Verím, že Vás obrázky inšpirovali zadovážiť si nejakú tú ďalšiu pichľavú potvoru do zbierky. V máji sa koná niekoľko kaktusárskych akcií, kde tak môžete urobiť a podporiť nás v našom hobby. Prvomájové Odemykání sezóny v Chrudimi je už za nami, no čaká nás 17.5. burza s prednáškami v Dvůr Králové, tradičná výstava v Brne 24.-28.5., či predajná výstava kaktusov a sukulentov v bratislavskej Botanickej záhrade UK na deň detí 30.5.-1.6.2025.
Príjemné čítanie a snáď sa vidíme na niektorej z najbližších akcií!
