Vážení priatelia,
november nám priniesol nočné mrazy. Aspoň u nás na juhu Slovenska, čo znamená, že vo zvyšku krajiny už mrzlo tiež. Tí, ktorí nestihli nasťahovať kaktusy dovnútra na zimovisko, otestovali ich mrazuvzdornosť. Väčšina rastlín prečká deň - dva krátkodobé nočné mrazíky, pokiaľ majú korene v suchu a pochádzajú zo severu Mexika či USA. Vysokohorskí juhoameričania sú na tvrdé zimy zvyknutí, aj keď našu zimu prežiť nemusia.
Na výstavách pravidelne padne otázka mrazuvzdornosti kaktusov v našich podmienkach. Nuž mrazuvzdorné zároveň neznamená zimovzdorné. Ten drobný rozdiel je spôsobený tým, že mrazuvzdorný znamená taký kaktus, ktorý prežije suchý mráz, niekde pod krytom, napr. pri dome, alebo v nevykurovanom skleníku, kde naňho neprší alebo nesneží. Tam patria rôzne rastliny z rodov Sclerocactus, Pediocactus, mnohé Coryphantha, Echinocereus, Escobaria, Mammillaria ale aj niektoré drobné Epithelanthy. Typicky takýto kaktus vydrží mráz 7 až 12°C pod nulou. Dokonca aj také malé Gymnocalycium bruchii to zvládne. Zimovzdorné sú tie, ktoré vydržia našu zimu na nechránenom stanovisku pod voľnou oblohou. Tam patria niektoré druhy Opuntia, Coryphantha vivpara, Echinocereus coccineus, E. triglochidatus, E. reichenbachii, E. pectinatus, E. viridiflorus a ďalšie, prevažne druhy z Texasu, Nového Mexika, Arizony a vyššie položených lokalít. Tu je okrem zimovzdorných kaktusov dôležitý minerálny a priepustný substrát, z ktorého náš dážď alebo roztopený sneh rýchlo odtečú. Zimy v domovine sú väčšinou suché, s mrazom ale bez zrážok, preto ich tam väčšina kaktusov prežije.
Obr. 1 Opuntia sp., Grand Canyon, Arizona. Ťažko povedať ktorá to bude, opuncií je takmer 200 druhov…
Na obrázku sú Epithelantha micromeris, SB 56, Sierra Co., NM, skupinka pestovaná v skleníku a vedľa zasadená v kameni spolu s Escobaria grata z Coahuila (vľavo) a dva Pediocactus simpsonii, opakovane otestované bezproblémové prezimovanie vonku pod prístreškom. Všetko semenáče z chrudimského zoznamu z roku 2011, kedy boli aj vysiate.
Obr. 2A a 2B Kvetináč a kameň s epiškami.
Deň predtým, ako sme fotili tieto rastliny na lokalite spolu s ďalšími rastlinami, nás chytila prietrž mračien, pričom ľadové krúpy mali tiež veľkosť ako micromerisky. Na fotke je minca 1 pesos o priemere 24 milimetrov. Pôvodne sme mali namierené na ariáky pri El Pilar. Žiaľ, cesta bola neprejazdná, tak sme sa realizovali na malom kopčeku pri ceste.
Obr. 2C E. micromeris, RB 179 na lokalite pri El Pilar, Coahuila. Obr. 2D Ľadové krúpy v Cuatro Cienegas a potom, že v Mexiku neprší…
Keď už som načal „epišky", tak nežný zjav týchto miniatúr je možné obdivovať na malej ploche. Foto je zo skleníka iného pána kaktusára, ktorý si neželal zdieľať detaily o svojej zbierke. Viac o nich sa dá dočítať v Špeciáli č. 2 časopisu Kaktusy z roku 2015. Tam som ich videl pekne pokope a trochu mi učarovali.
3 Kolekcia epitelánt.
V novembri toho veľa nekvitne, ešte stále sa však nájdu poslední odvážlivci, ktorí využívajú každý lúč slnka. Astrophytum asterias „kikko", ktorý má nádherné rozstrapkané kvety a otvára ich až poobede. Aj napriek opeleniu semená už nedozrejú, takže je to v tomto čase pre kaktus zbytočný výdaj energie, ktorá sa mu hodí pri takmer polročnom oddychu.
Obr. 4A Astrophytum asterias Kikko. Obr. 4B Detail kvetu.
Ešte sem-tam kvitne nejaký ariák, Neoporteria, či Parodia. Avšak už to nie sú až také pekné fotky, pomôžeme si preto inak. Kaktusy predsa pestujeme hlavne pre ich zjav, ktorý v čase nekvitnutia reprezentujú najmä tŕne.
Obr. 5 Parodia nivosa, SE 47, Quebrada del Toro, Argentína.
Obr. 6 Ferocactus gracilis, FJ 22, Baja California, doma v skleníku.
Obr. 7 A tá istá rastlina v prírode v trochu väčšom zastúpení na lokalite Jaraguay, BC.
Obr. 8 Ani žltotrnné feráky F. chrysacanthus, Isla Cedros, BC, nie sú na zahodenie, zrelé na presadenie počas tejto zimy.
Obr. 9 Žltobiela farba tŕňov tiež celkom ujde, Echinocereus engelmanii, JNK 300, Helendale, California.
Obr. 10 Pre zmenu zasa trošku čerevnej dúhovej, E. rigidissimus v. rubispinus, Lau 88, Chihuahua.
Obr. 11A Echinocactus polycephalus v sonorskej domovine, Sonoyta, Mexiko...
Obr. 11B … a v skleníku, pre zmenu z Joshua Tree National Park, Cal.
Obr. 12 Nádherne vytŕňujú aj Glandulicactus (predtým Ancistrocactus) uncinatus, v. wrightii, tento je fotený pri CuatroCienegas, Coahuila v novembri 2021.
Obr. 13 A aby sa na nás nehnevali ani kaktusári z južnej ameriky, parádne tŕne majú aj Stetsonia coryne, CH1435, Agua Ramon, Córdoba, Argentína. Niekto na ne vrúbľuje, podľa mňa je to veľká škoda, veď sú to nádherné stĺpiky. Tiež som ich bral za týmto účelom, no neklíčili a to málo čo vyrástlo, takto nádherne rastie. Zasadená v 6-ke kvetináči s ešte dlhšími tŕňami po 5 rokoch pestovania.
Obr. 14 Echinofossulocactus (Stenocactus) multicostatus, PP 819, Cuesta La Muralla, Coahuila. Tŕne možno nie sú také výrazné ako u vyššie spomenutých kaktusov, tu jeho krása spočíva v rebrách a na jar do červena sfarbených kvetov. Na druhej lokalite v San Martin de las Vacas, tiež v Coahuile mal až 140 rebier.
Obr. 15 Echinofossulocactus multicostatus, San Martin de las Vacas, Coah.
Sukulentári už dávno zazimovali svoje rastlinky, ktoré sú náchylnejšie na zimu ako kaktusy. Napriek tomu ešte občas zakvitnú žltokvitnúce Faucaria či Pleiospilos. Nádherný veľký kvet netradičnej farby má Pleiospilos nelii, foto poskytla členka bratislavského klubu KK Nobilis. Pleiospilosy sú juhoafrické sukulentné rastliny, ktorým sa kvety otvárajú na obed a na večer sa zatvoria. Kvitnúť vydržia pár dní. Existujú aj oveľa náročnejšie varianty na pestovanie s červeným kvetom cv. Royal Flush a dokonca aj červeným telom cv. Rubra, ktorých ceny sú priamo úmerné vzácnosti.
Obr. 16 Faucaria tigrina.
Obr. 17 Pleiospilos nelii.
V poslednom odstavci minulého úvodníka som načal tému zoznamy semien a výsevy. O výsevoch sa vedú siahodlhé diskusie. Našťastie každému funguje niečo iné, aj keď základ je spoločný: práca v čistote, vlhký substrát a klíčenie semien v teple a pod svetlom v uzatvorenej nádobe. Diskusie sa vedú o tom, aký substrát zvoliť (bratčický piesok, perlit, zeolit, antuka, jemná pemza), prípadne nejakú vlastnú zmes s prímesou rašeliny, akadamy, či preosiateho kokosového vlákna. Do zoznamu vecí, ktoré k výsevom treba pridať, patria plastové uzatvárateľné misky, menovky, nejaký fungicíd do zálievky na zabránenie padania klíčiacich rastlín. Alebo práškový fungicíd ešte pred výsevom na suché morenie semien (pretrepať, nie premiešať), či hypermangán z lekárne na niekoľkominútové namáčanie semien v slaboružovom roztoku. Veľkosť plastových misiek volíme podľa toho, koľko máme miesta a či vysievame priamo na substrát v malej miske, alebo do 12 kvetináčov 4x4 cm vo väčšej miske. Vhodná je pinzeta na presun semien po substráte, ak ich tam vysypeme na kopu, ďalej sa hodí vodeodolná fixka alebo ceruzka s tenkým hrotom. Niekto zvykne používať stimulátor klíčenia do zálievky pri výseve, niekto dáva aj trošku hnojiva. S hnojivom opatrne, keďže sa zvykne objaviť zelená riasa, ktorá väčším semenáčom nevadí, ale kým narastú, tak ich môže potrápiť. No a to najdôležitejšie sú predsa semená, ktoré rovnako ako všetky vyššie uvedené položky môžete objednať tu:
https://cact.cz/pestitelske-potreby-a37.
Do jarných výsevov zostáva dosť času, no my, ktorí zvykneme vysievať počas Vianoc pod umelé osvetlenie, už máme semená a všetko ostatné objednané. Tým, ktorí s výsevmi chcú začať, odporúčam z chrudimského webu výsevnú stavebnicu, ktorá obsahuje všetko potrebné vrátane semien pre začiatočníkov.
Obr. 18 Malá priesvitná miska (s výsevom).
Obr. 19 Veľká plastová miska na 12 kvetináčov 4x4.
Posledný mesiac v roku sa pozrieme na techniku výsevov. Blížia sa sviatky pokoja, kedy sa nám snáď podarí ukrojiť trošku času na naše pestovateľské hobby a v pokoji vysiať pár porcií semiačok. Do videnia priatelia!
