Sú správy, na ktoré čakáte dlho..., a napriek tomu, keď prídu, prekvapia! Takouto správou bolo aj parte, v ktorom rodina Jana Gratiasa so zármutkom potvrdila, že Honzo nás navždy opustil 19. 5. 2026 vo veku 77 rokov.
Už niekoľko rokov sme sledovali jeho zápas s ochoreniami, ktoré ho vyradili z jeho aktívnej účasti na našom sukulentársko-kaktusárskom hobby a tiež to, ako sa ich následkom bránil a odďaľoval tak rozlúčku so svojimi obľúbenými rastlinami. Kým my, kaktusári, sme ich mali všetky z jednej čeľade, Honzo bol oveľa veľkorysejší... Ním preferované rastliny boli roztrúsené v desiatkach čeľadí, z ktorých si vedel vybrať tie najzaujímavejšie, najpríťažlivejšie a vedel ich sprístupniť našej komunite v podobe informácií alebo priamo rastlinkami. Napísal o nich naozaj veľa, nielen do časopisov ako tieto Kaktusové noviny, Adenium, Kaktusy či Cactaceae etc. (kde sa stal kmeňovým autorom a som rád, že práve výsledkom jeho prenasledovania z mojej strany ako redaktora je dnes nezmazateľná stopa a zdroj informácií aj pre mnohé ďalšie roky – boli to desiatky skvelých pestovateľských rád vyselektovaných z jeho skúseností), ale bol aj autorom kníh, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo u nás vyšlo. Osobne si najviac cením Pěstujeme euforbie (spoluautor J. Nosek), Podivné rostliny s kaudexy a pachykauly alebo Sukulenty jako bonsaje (s R. Šubíkom).
A s Honzom to nebolo len o tých rastlinách. Od nášho prvého stretnutia pred vyše tridsiatimi rokmi to bolo aj o vytváraní kamarátstva neseného na rovnakej vlne a potešení z každého stretnutia. Roku 2010 sme mu mohli zablahoželať k oceneniu Zlatý Alberto... A vtedy sme si ešte mysleli, že nás sa pribúdajúce roky netýkajú. Tie však išli svojím tempom, krok za krokom, a do našich debát sa okrem sukulentných tém začali dostávať aj občasné sťažnosti, že v našich organizmoch sa objavujú drobné problémy. Brali sme to však ako súčasť udržiavania spoločenských debát dovtedy, kým naše rady nezačali akosi rednúť, a nezačali hustnúť biele miesta, ktoré zostali po našich kamarátoch. Teraz také miesto zostalo aj po Honzovi Gratiasovi.
Česť jeho pamiatke!
Igor Dráb
Jan Gratias na fotografii z r. 2006.
