Keď sa už človek dostane na náleziská svojich vysnívaných kaktusov, hľadá to najkrajšie na nich.
No po niekoľkých dňoch už hľadá aj rôzne odlišnosti a práve také vám tu chcem priblížiť. Niekoľko sa mi ich podarilo vidieť. Zaujímavé nielen druhy kaktusov, ale aj rôzne rozmary prírody. Vidieť takéto odchýlky je vždy zaujímavé aj v zbierkach, no v prírode sa môžu naskytnúť len zriedka. My sme mali šťastie a videli sme ich počas jednej cesty hneď niekoľko.
Niekto by si pomyslel, nájsť Melocactus peruvianus v Peru nie je nič ťažké, rastie takmer všade v nižších polohách. To je síce takmer pravda, ale vidieť tento kaktus v so žltou epidermis, to už nie je tak bežné ani u iných druhoch. V zbierkach to zasa nie je také vzácne, ale väčšinou sa pestujú navrúbľované.
Melocactus peruvianus var. canetensis, Zuňiga, Rio Canete.
Melocactus peruvianus sme videli na viacerých lokalitách, ale jedna predsa len vynikala. Pri meste Simbal, vo výške len 650 m n.m. sme videli na malej ploche toľko týchto kaktusov, že dohromady na všetkých lokalitách, ktoré sme navštívili, ich toľko nebolo. Doslova nebolo kde stúpiť, také množstvo sa človeku vryje do pamäte.
Obrovské množstvo Melocactus peruviaus, Simbal.
Ďalšou zaujímavosťou sú kristátne formy kaktusov. Niektorí kaktusári sa práve na tieto odchýlky špecializujú. My sme mali možnosť pozorovať hneď niekoľko druhov kaktusov s touto odchýlkou. Kristáty sme videli na bežných kaktusoch ako Cumulopuntia sphaerica,
Cumulopuntia sphaerica, kristáta s priemerom 10 cm, Yura.
ale aj na vzácnejších druhoch, akými sú Haageocereus decumbens, u ktorého sme videli hneď dve kristáty, najväčšia z nich mala hrebeň cca 30 cm.
Haageocereus decumbens, kristáta s priemerom cca 30 cm, Atico.
Tiež nás zaujala tvoriaca sa kristáta na Espostoa melanostele var. nana.
Zaujímavá kristáta Espostoa melanostele var. nana, Sucre.
No najväčšiu sme videli vo výške 2088 m n.m., ktorú nám predviedol Weberbauerocereus rauhii. Veľkosť tejto kristáty nás ohromila, mala v priemere viac ako meter.
Weberbauerocareus rauhii, kristáta s priemerom najmenej jeden meter, Hualhua.
V blízkosti tejto obrovskej kristáty sme si postavili stany a pri západe slnka sa nám naskytol úžasný pohľad na krajinu, ktorá sa kúpala v červenom závoji. Vtedy sa mi podarilo odfotografovať zapadajúce slnko medzi dvoma konármi Browningia candelaris.
Browningia candelaris, zapadajúce slnko medzi jej konármi, Hualhua.
Browningie sú úžasné cereusy, ktoré čím sú staršie, tým sú krajšie. Jednu takú úžasnú sme videli za mestom Tacna, vo výške 2370 m n.m.
Browningia candelaris sa už podobá na klasický strom, za Tacna (foto František Frýdl).
V priebehu cesty sme obdivovali rôzne druhy kaktusov. Na jednej lokalite sme videli Trichocereus schoenii, ktorý mal aj 20 cm dlhé tŕne a na jeho vrchole si vyspevoval vtáčik. Upútal nás nielen jeho spev, ale aj fakt, že mu nevadilo stáť medzi tými tŕňmi trichocereusa alebo že by to nebol spev?
Trichocereus schoenii, spevákovi na ňom ani tŕne nevadia, Yura.
Cereus Neoraimondia arequipensis a jej varieta roseiflora, tiež varieta gigantea tvoria akési útvary, z ktorých kvitnú. Postupom času sa tieto útvary zväčšujú. Preto ma aj tieto kaktusy ohromili, keď som na jednej z lokalít videl tieto útvary dlhé aj viac ako 15 cm. Dokonca niektoré z nich boli rozdvojené.
Neoraimondia arequipensis ssp. arequipensis za Arequipa.
No nielen živé, ale už aj po dobe, kedy kaktus odumrie, vie upútať pozostatkom, ktorý po sebe zanechá. Aj Espostoa melanostele var. nana dokáže zaujať, keď odumrie jeden konár, spadne na zem, dokáže zakoreniť a z neho vyrastú nádherní noví potomkovia.
Odtrhnutá stonka poskytuje základ pre dorast Espostoa melanostele var. nana, Churin.
Keď niekto spomenie kaktusy rodu Pygmaeocereus, hneď si predstaví miniatúrne cereusíky a najkrajšie sú asi P. bieblii. Mali sme možnosť vidieť aj tieto kaktusy a naskytol sa nám aj pohľad na jedného neobvyklého jedinca, len s jedným až dvoma tŕňmi v areole.
Pygmaeocereus bieblii var. kuehasii, odchýlka, len dvojtŕnny jedninec.
Nielen príroda vie ohúriť, ale aj domorodci v Peru, konkrétne v Sillustani nás ohromili svojim dôvtipom, keď namiesto ostnatého drôtu nad plot, si zasadili Lobiviu maximilianu priamo na jeho vrchol. Myslím, že zlodeji by to mali ťažké tadiaľ preliezť. Videli sme na plotoch aj iné druhy, ako Austrocylindropuntia floccosa, A. subulata var. exaltana, tú na nižších múrikoch, ale aj Airampoa soehrensii.
Lobivia maximiliana na plote, na ochranu pred nežiadúcimi návštevníkmi, Sillustanii.
Dúfam, že som Vás týmto článkom pobavil a neunudil.
Písané pre časopis CACTACEAE etc., číslo 4/2017, Volume XXVII., str. 141 – 146.
Uverejnené s láskavým súhlasom autora a redakčnej rady CACTACEAE etc.
