A už je tu február. Január nás vytrápil dostatočne a to myslím len na počasie. Pripomenul nám zimy, aké si my starší pamätáme spred 20 - 30 rokov (i podstatne viac). To čo nám tu na juhozápade Slovenska príroda ubrala zo snehu a slnka, to nám nadmieru nadelila inverzným počasím: nekonečne dlho olovená obloha zakrývajúca slnko, všade prenikajúci mokrý chlad a k tomu ako bonus – poľadovica. O to viac sa tešíme na jar.
Listujem v kaktusárskej literatúre. V starej zo 70-tich rokov minulého storočia. Hľadám inšpiráciu pre tento úvodník. Čítam si z knihy [1], ktorá bola jedným zo „šlabikárov“ v mojich kaktusárskych začiatkoch. Kapitola KALENDÁŘ PRACÍ, časť Únor – citujem:
„Únor byl ve starších kaktusářských příručkách a časopisech nazýván měsícem smrti. To bylo v dobách, kdy se kaktusy ještě v zimě občas zalévaly, aby nezaschly vlasové kořínky. Od té doby, co se kaktusy přezimovávají úplne nasuchu, popřípade s obnaženými kořeny, ztratil únor svoji špatnou pověst.“
Áno, pravda. Ale občas je „potrebné zhrešiť“. V druhej polovici januára som už dvakrát mierne polial Gymnocalicium mihanovichii var. friedrichi, štyri rastliny, ktoré som „zachránil“ kúpou v známom nemeckom obchodnom reťazci. Objavili sa tam v polovici januára. Nemohol som ich tam nechať „trápiť sa“. Sú doma na parapete, v teple, kokosová drť dlho vodu zo zálievky neudrží. Násada kvetných pukov je bohatá, ale asi všetky puky nerozkvitnú, niet toľko miesta pod žiarivkou. Nevadí, teším sa z krásy ich tela pokrytého farebnými škvrnami.
Ale späť k citovanej časti Únor. O pár viet ďalej čítam:
„Je nejvyšší čas přesázet vše, co nebylo přesazeno na podzim.“
A hoci som sa minule dušoval, že v zime už presádzať nebudem, nedalo mi, odrastené semenáče som začal presádzať. Nevyhnem sa ani pikýrovaniu posledných výsevov.
Obr. 1 a 2 Pikírovanie 3-mesačných semenáčov Haageocereus acranthus MSN32 (ilustračné foto 25.9.2016).
A eše jeden citát zo spomínanej knihy, ktorý mi privolal spomienku na minuloročný február:
„V druhé polovine měsíce se rostliny mohou za příznivého počasí vysazovat do teplých pařenišť.“
Minulý rok bol február zvláštny. Nezvyčajne teplé počasie ma už niekoľko dní dráždilo, až som sa okolo 15-teho nechal vyprovokovať a vyniesol som na zasklený balkón niekoľko prepraviek naplnených sukulentami. Väčšinou to boli hawortie. Ešte nikdy som tak skoro nezačínal sezónu na balkóne bez možnosti nočného temperovania. Poistil som sa bublinkovou fóliou, ktorou som prekryl rastliny pred očakávanou studenou nocou. Pozorne som sledoval predpoveď počasia a dúfal, že sa nočné mrazy nevrátia. Vrátili sa. Musel som na tých niekoľko málo nocí stiahnuť prepravky späť do bytu. Cez deň išli opäť na balkón. Ako mrazivé noci pominuli, na balkóne pribúdali prepravky so sukulentami. Posledný februárový týždeň tam už boli všetky. Ešte pred niekoľkými rokmi by to bolo nemožné. Aj takto si možno uvedomiť zmenu klímy.
Do obrazovej časti aj tohto úvodníka prispel fotografiami zo svojej zbierky Ján Rožič.
Obr. 3 a 4 Ariocarpus scafarostrus (foto a zbierka Ján Rožič).
Obr. 5 a 6 Duvalia caespitosa (netypický kvet) a Duvalia polita (foto a zbierka Ján Rožič).
Obr. 7 a 8 Echidnopsis cereiformis a Echidnopsis urceolata (foto a zbierka Ján Rožič).
Obr. 9 a 10 Editcolea grandis a Huernia guttata (foto a zbierka Ján Rožič).
Želajme si navzájom skorý príchod jari a dobré zdravie v blížiacej sa sezóne.
Príjemné čítanie februárových našich novín Vám želám.
Použitá literatúra:
[1] Fleischer – Schütz Pětování kaktusů, Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1978.
Komentáře
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.