Ručička na ciferníku dejín sa znova posunula a je tu prvé vydanie nášho periodika v roku 2026. Dúfam, že záver roku minulého bol pre Vás v znamení pokojného prežitia vianočných sviatkov a primeraných osláv silvestrovskej noci. Dodatočne by som Vám ešte rád poprial všetko dobré do nasledujúcich dní, veľa zdravia, šťastia a lásky.
Verím, že ste sa v tomto kľudnejšom období dostali k svojim rastlinám, vykonali priebežnú kontrolu a tak trochu zaspomínali na teplé a slnečné letné dni vegetácie. Dlhé obdobie inverzie, ktoré uväznilo slnečné lúče takmer na celý mesiac za oponou oblačnosti a hmiel, vôbec nelákalo k akejkoľvek činnosti v zbierke. Napriek tomu oslávili naši zverenci svoj Nový rok o čosi skôr ako my. Zimný slnovrat, čas keď sa naplní pohár temnoty a začne sa veľmi opatrne napĺňať pohár svetla. My, potomkovia civilizácie otupení všadeprítomným svetelným smogom, tento zázrak už nemáme možnosť zachytiť. Za všetko sa musí platiť. Naši predkovia však verili, že po zimnom slnovrate začína miazga putovať od koreňov do korún stromov. Veľmi, veľmi pomaly, ale nezastaviteľne.
Všetko zlé je na niečo dobré. Depresívne počasie sa dá využiť na doplnenie zásob kvetináčov, namiešanie nového substrátu, vytvorenie plánu na presádzanie či odvážnych výsevných ideí. Tak, aby sa dalo už v tomto mesiaci siahnuť do zbierky, vybrať jedince, ktorých korene už zdeformovali pestovateľské nádoby alebo rast nebol uspokojivý a pristúpiť k presadeniu. Presádzanie, činnosť o ktorej bolo už toľko napísaného. Má svojich priaznivcov a odporcov. Každá strana má svoje argumenty a chudák pestovateľ sa musí v tom zorientovať sám. Má ale jednu neodškriepiteľnú výhodu. Núti nás k veľmi intímnemu kontaktu s rastlinami. Vziať každú z nich do rúk, prezrieť si ju, pokochať sa detailmi jej tela (naše polovičky nech odpustia). Ale tiež objaviť skryté chyby, nezvaných hostí, prípadne zásobu krásnych semenáčov zo samovýsevu. Život je ako bonboniéra ...
Kresba na listoch Crassula cornuta priam evokuje zimnú náladu.
Naopak detaily na listoch Hawortia fasciata pripomínajú chápadlá chobotnice.
Osobne považujem túto ľudskú schopnosť preniesť živú bytosť z prírodného prostredia a vytvoriť jej podmienky na úspešný život v umelom priestore za jednu, ktorá nás odlišuje od zvyšku živočíšnej ríše. Preberáme tým zodpovednosť za jej život. Odmenou nám je možnosť užívať si krásu týchto exotických rastlín kedykoľvek po nej zatúžime. Sledovať jemné rozdiely, farby a detaily. Pretože detaily tvoria celok a bez poznania detailov je náš pohľad len veľmi povrchný. V botanike a aj v živote.
Ako zo slonoviny vyrezaná ozdoba Gymnocalycium ferocior.
Rozdielne účesy, ale stále je to tefrák – Tephrocactus articulatus a T. molinensis.
Január, mesiac ešte príliš studený na to, aby sme smelo vyzerali jar. O vegetácii je ešte priskoro hovoriť, svetla je predsa len ešte málo. Ale už sa začnú objavovať prvé „lastovičky". Pre mňa sú to už roky prvé nenápadné puky na Mammillopsis senilis (rastlinách paradoxne pripomínajúcich snehové gule), ešte hlboko ukryté v hustej kožušine tŕňov. A tiež tulce súkvetí tlačiacich sa z vegetačných stredov Aloe longistyla.
Každý má svojich „poslov" jari. Sú predzvesťou nového obdobia a dôkazom, že všetko sa mení a aj tá najväčšia tma netrvá večne. Dovolím si preto na záver použiť citát z knihy velikána Karla Čapka Zahradníkův rok :
„Každý další rok přidá vzrůstu a krásy. Zaplať Pánbůh, že už zase budeme o rok dál !"
TAK NÁM VŠETKÝM DRŽÍM PALCE !
